Lavočkin La-5
Lavočkin La-5 (rus. Лавочкин Ла-5) bolo sovietske stíhacie lietadlo masovo vyrábané a nasadené počas druhej svetovej vojny. Tento typ bol nasledovníkom vývojového radu lietadla LaGG-3 a bol jedným z najlepších sovietskych stíhacích strojov počas vojny.
| La-5 | |||
 Lavočkin La-5F 21. stíhacieho leteckého pluku | |||
| Typ | stíhacie lietadlo | ||
|---|---|---|---|
| Výrobca | Gorkovský letecký závod č. 21 Ordžonikidzeho Tbiliský letecký závod č. 31 G. Dimitrova Ulan-Udenský letecký závod č. 99 Moskovský letecký závod č. 381 Penziansky letecký závod č. 163 | ||
| Konštruktér | Semion A. Lavočkin | ||
| Prvý let | 21. marca 1942 | ||
| Zavedený | júl 1942 | ||
| Charakter | vyradený | ||
| Hlavný používateľ | Sovietske vzdušné sily Česko-slovenské vojenské letectvo | ||
| Výroba | 1942 – 1944 | ||
| Vyrobených | 9 920 | ||
| Varianty | Lavočkin La-7 | ||
| |||
Vývoj
La-5 sa oproti svojmu predchodcovi LaGG-3 líšil dvojhviezdicovým motorom AŠ-82, ku ktorého inštalácii pristúpila konštrukčná kancelária kvôli nedostatku vodou chladených motorov Klimov M-105P.Predchodcom bol typ zavedený a označovaný ako LaG-5. Po rozdelení konštrukčného tímu Lavočkin - Gorbunov pokračoval Lavočkin v projekte s označením La-5. Neskôr nastala aj zmena typu prekrytu kabíny a kokpitu, čo malo za následok zlepšenie výhľadu dozadu, zníženie hmotnosti a zvýšenie doletu (od verzie La-5F). Taktiež delta-drevesina, ktorej výroba nebola príliš jednoduchá, bola nahradená obyčajným jedľovým drevom, čo zvýšilo hmotnosť stroja. Napriek tomu, že stroje mali porovnateľnú pohonnú jednotku s nemeckými Fw 190A, neboli schopné dosahovať rovnakú maximálnu rýchlosť, pretože podstatná časť ich draku bola vyrobená z dreva, ktoré bolo ťažšie ako duralová konštrukcia nemeckých strojov. V roku 1943 prišla inovovaná verzia La-5FN. Ktorá bola najrozšírenejšia. Od predošlej verzie sa líšila motorom AŠ-82FN, ktorý mal nový kompresor a priame vstrekovanie paliva do valcov. Ten mal výkon až 1 850 k. Mal taktiež odľahčený podvozok a zlepšenú tepelnú izoláciu kabíny.
Bojové nasadenie
Stroje La-5FN boli po prvýkrát nasadené v bitke v Kurskom oblúku a slúžili až do konca vojny. Čoskoro si získali veľkú obľubu. Boli typickým frontovým strojom sovietskeho letectva. La-5FN bol v malých výškach, na ktoré bol dimenzovaný, rovnocenným súperom nemeckých Bf 109G ako aj Fw 190A. Zaostával za nimi však v mierne nižšej palebnej sile. La-5FN úspešne zasiahli aj do bojov SNP v rámci 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku a jeho piloti dosiahli deväť potvrdených a troch pravdepodobných zostrelov. Česko-slovenské letectvo používalo po vojne stíhače Lavočkin La-5FN pod označením S-95 a La-5UTI s motorom FN prezentačné na CS-95. Uvažovalo sa nad vlastnou produkciou v továrni Rudý (červený) Letov. Logickým pokračovaním stroja La-5FN bol Lavočkin La-7.
Bolo vyrobených 9 920 kusov La-5 a jeho podverzií.
Špecifikácie (Lavočkin La-5FN)
Popis konštrukcie
Lavočkin La-5FN bol jednomiestny, jednomotorový samonosný dolnoplošník. Drevená kostra krídel a pevných chvostových plôch bola potiahnutá preglejkou, kovová kostra pohyblivých chvostových plôch i klapiek plátnom. Vnútorná konštrukcia krídel mala dva nosníky. Vnútorné palivové nádrže mali objem 464 litrov paliva. Trup tvorila preglejková pološkrupina, zadnú časť tvorilo 13 prepážok a 4 pozdĺžne nosníky, na ktoré bol pripevnený preglejkový poťah. Predná časť trupu mala oceľovú kostru, ktorá sa spájala s dvomi drevenými nosníkmi v oblasti centroplánu. Krycie plechy motora boli duralové. Hviezdicový motor AŠ-82 (neskôr vo verziách F a FN) poháňal kovovú trojlistú vrtuľu s nastaviteľným uhlom nábehu listov. Vrtuľa mala priemer 3 m. Podvozok bol zaťahovací. Motor sa štartoval stlačeným vzduchom z tlakovej fľaše, prípadne mechanickým náhonom zapadajúcim do nástavca na vrtuľovom kuželi. Mechanické štartovanie sa používalo najmä v zimných podmienkach. Hlavné podvozkové nohy sa zaťahovali smerom k trupu, zadná podvozková noha sa zaťahovala do trupu. Čelné sklo pilotnej kabíny bolo kryté 55 mm hrubým pancierovým sklom, zadná časť kabíny bola krytá 75 mm hrubým sklom. Výzbroj tvorili dva pevné synchronizované kanóny ŠVAK kalibru 20 mm, strieľajúce okruhom vrtule, pre každý bolo štandardne pripravených 200 nábojov. Mohol niesť aj 8 neriadených rakiet RS-82 (ich inštalácia však bola skôr výnimočná), bomby do hmotnosti 100 kg, či prídavné nádrže s palivom.
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 8,67 m
- Rozpätie: 9,80 m
- Výška: 2,54 m
- Nosná plocha: 17,5 m²
- Hmotnosť prázdneho stroja: 2 605 kg
- Vzletová hmotnosť: 3 265 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 3 402 kg
- Pohonná jednotka: 1 × vzduchom chladený, 14-valcový dvojhviezdicový motor Švecov AŠ-82FN s výkonom 1 361 kW (1 850 k)
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 648 km/h
- Dolet: 765 km
- Dostup: 11 000 m
- Stúpavosť: 16,7 m/s
- Plošné zaťaženie: 186 kg/m²
- Pomer výkon/hmotnosť: 0,42 kW/kg
Výzbroj
- 2× kanón ŠVAK kalibru 20 mm, každý s 200 nábojmi
- 8× neriadené rakety RS-82 alebo až 500 kg bômb
Referencie
- Zbyněk Válka - Stíhací letadla 1939/45 Itálie, Francie, SSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie ISBN 80-7198-396-9 (str. 70 - 73)
- Václav Němeček - Vojenská letadla 3/letadla druhé světové války, Naše vojsko Praha 1992, ISBN 80-206-0117-1 (str. 44 - 45)
- Václav Šorel - Letadla čekoslovenských pilotů, Albatros Praha 1986
- František Fajtl - První doma, Naše vojsko 1974
- František Fajtl - Podruhé doma
Iné projekty
 |
Portál letectvo Ruský portál |
| Stíhacie lietadlá | |
|---|---|
| Bombardovacie lietadlá | |
| Bojové lietadlá |
|
| Dopravné lietadlá a klzáky |
|
| Prieskumné a spojovacie lietadlá |
|
| Cvičné lietadlá |
|
| Experimentálne lietadlá a prototypy | |
.svg.png.webp){kind=small}