Jakovlev Jak-7
Jakovlev Jak-7 bolo sovietske stíhacie lietadlo, ktoré vzniklo počas druhej svetovej vojny z prototypu I-26. Línia tohto stroja však bola rozdelená – v prvej línii vzniklo stíhacie lietadlo Jak-1 a následne Jak-3, druhá línia sa odvíjala od cvičnej verzie dvojmiestneho UTI-26, z ktorého vznikol Jak-7.
Jak-7 | |||
Jakovlev Jak-7B | |||
Typ | stíhacie a cvičné lietadlo | ||
---|---|---|---|
Výrobca | Chimkovský letecký závod č. 301 Novosibirský letecký závod č. 153 V. P. Čkalova Tušinský letecký závod č. 82 | ||
Konštruktér | A. S. Jakovlev | ||
Prvý let | 23. júla 1940 | ||
Zavedený | 1942 | ||
Charakter | vyradený | ||
Hlavný používateľ | Sovietske vzdušné sily | ||
Výroba | 1941 – 1944 | ||
Vyrobených | 6 399 | ||
Vznik a vývoj
I-26, prvý prototyp prvého stíhacieho lietadla A. S. Jakovleva, bol zalietaný v roku 1940. Po začatí sériovej výroby bolo označenie lietadla zmenené na Jak-1 a konštruktéri začali pripravovať cvičnú verziu UTI-26. Dvojmiestny prototyp však nemal príliš dobré vlastnosti, a tak musel prejsť rozsiahlou rekonštrukciou, počas ktorej bol vybavený novým krídlom a väčšími celokovovými chvostovými plochami. To však ovplyvnilo inštaláciu podvozku. Tak vzniklo nové lietadlo Jak-7, ktoré bolo od roku 1941 vyrábané v moskovskom závode č. 166 súčasne s „plnokrvnými“ Jakmi-1.
Sovietske stíhacie letectvo nebolo na začiatku vojny vybavené modernými stíhacími lietadlami. Preto bol privítaný návrh Konstantina Šinelšikova na opätovnú rekonštrukciu dvojmiestneho lietadla na jednomiestny stíhací Jak-7A. Po inštalácii dvoch guľometov ŠKAS kalibru 7,62 mm a kanónu ŠVAK kalibru 20 mm, a po odstránení vybavenia zadného pilotného priestoru sa pôvodne cvičné lietadlo stalo plnohodnotnou stíhačkou. V Moskve bolo do konca roku 1941 vyrobených 166 lietadiel oboch verzií.
V septembri 1941 bolo rozhodnuté evakuovať hlavný závod, ktorý vyrábal lietadlá Jak-1 z Moskvy na Ural. V tom čase viazli dodávky stíhačiek Jak-1 z továrne na Sibíri, preto bolo rozhodnuté, že sa pre bojové účely využijú aj dvojmiestne cvičné stroje UTI-26, ktoré boli premenované na Jak-7V. Aj napriek tomu, že výroba bola evakuáciou ohrozených závodov spomalená, boli už začiatkom roku 1942 prvé frontové jednotky vyzbrojované lietadlami Jak-7B s guľometmi UBS kalibru 12,7 mm. Tieto stroje boli vyrobené v nových závodoch č. 153 v Novosibirsku a č. 286 v Kamensku Uralskom.
V polovici roku 1942 sa vyrábali už aj nové Jaky-7D, ktoré mali už duralové nosníky, čo umožnilo zmenšiť rozpätie krídla a zväčšiť objem palivových nádrží. Stroj Jak-7DI, ktorý bol neskôr do výroby zavedený pod označením Jak-9, vznikol znížením zadnej časti trupu.
Celkovo bolo vyrobených 6 399 lietadiel Jak-7 všetkých verzií. Posledné stíhacie Jaky-7 boli vyrobené v roku 1943, posledné dvojmiestne cvičné stroje boli vyrobené ešte v roku 1944.
Nasadenie
Ľahké a obratné Jaky boli medzi pilotmi obľúbené. Na Jaku-7 lietal aj dvojnásobný hrdina ZSSR Petr A. Pokryšev, ktorý pri 305 bojových letoch zostrelil v 60 súbojoch 22 nepriateľských lietadiel a podieľal sa na zničení ďalších siedmich.
Používatelia
Špecifikácie (Jak-7B)
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 8,5 m
- Rozpätie: 10,00 m
- Výška: 2,75 m
- Nosná plocha: 17,15 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 477 kg
- Vzletová hmotnosť: 2 965 kg
- Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Klimov M-105P s výkonom 809 kW (1 100 k), u novších sérií bol nahradený motorom M-105PF (VK-105PF) s výkonom 890 kW (1 210 k)
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 527 km/h (pri zemi), 591 km/h (vo výške 3 650 m), u strojov novších sérií až 610 km/h
- Dolet: 810 km, u strojov novších sérií až 830 km
- Dostup: 10 000 m
- Stúpavosť: 12 m/s
- Čas vystúpania do určitej výšky: 5,3 minút do výšky 5 000 m
- Plošné zaťaženie: 172,6 kg/m²
- Pomer výkon/hmotnosť: 0,26 kW/kg
Zdroje
- MODELÁŘ č. 11/1987, vydavateľstvo NAŠE VOJSKO Praha, str. 16/17
- VÁLKA, Zbyněk: Stíhací letadla : 1939-45 : Itálie, Francie, SSSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie. ISBN 80-7198-396-9