Jakovlev Jak-7

	Jak-7
	; Jakovlev Jak-7B
Typ	stíhacie a cvičné lietadlo
Výrobca	Chimkovský letecký závod č. 301; Novosibirský letecký závod č. 153 V. P. Čkalova; Tušinský letecký závod č. 82
Konštruktér	A. S. Jakovlev
Prvý let	23. júla 1940
Zavedený	1942
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	Sovietske vzdušné sily
Výroba	1941 – 1944
Vyrobených	6 399
	Portál letectvo

Jakovlev Jak-7 bolo sovietske stíhacie lietadlo, ktoré vzniklo počas druhej svetovej vojny z prototypu I-26. Línia tohto stroja však bola rozdelená – v prvej línii vzniklo stíhacie lietadlo Jak-1 a následne Jak-3, druhá línia sa odvíjala od cvičnej verzie dvojmiestneho UTI-26, z ktorého vznikol Jak-7.

Vznik a vývoj

Jakovlev UTI-26

I-26, prvý prototyp prvého stíhacieho lietadla A. S. Jakovleva, bol zalietaný v roku 1940. Po začatí sériovej výroby bolo označenie lietadla zmenené na Jak-1 a konštruktéri začali pripravovať cvičnú verziu UTI-26. Dvojmiestny prototyp však nemal príliš dobré vlastnosti, a tak musel prejsť rozsiahlou rekonštrukciou, počas ktorej bol vybavený novým krídlom a väčšími celokovovými chvostovými plochami. To však ovplyvnilo inštaláciu podvozku. Tak vzniklo nové lietadlo Jak-7, ktoré bolo od roku 1941 vyrábané v moskovskom závode č. 166 súčasne s „plnokrvnými“ Jakmi-1.

Sovietske stíhacie letectvo nebolo na začiatku vojny vybavené modernými stíhacími lietadlami. Preto bol privítaný návrh Konstantina Šinelšikova na opätovnú rekonštrukciu dvojmiestneho lietadla na jednomiestny stíhací Jak-7A. Po inštalácii dvoch guľometov ŠKAS kalibru 7,62 mm a kanónu ŠVAK kalibru 20 mm, a po odstránení vybavenia zadného pilotného priestoru sa pôvodne cvičné lietadlo stalo plnohodnotnou stíhačkou. V Moskve bolo do konca roku 1941 vyrobených 166 lietadiel oboch verzií.

Cvičný Jak-7V

Prototyp Jak-7DI

V septembri 1941 bolo rozhodnuté evakuovať hlavný závod, ktorý vyrábal lietadlá Jak-1 z Moskvy na Ural. V tom čase viazli dodávky stíhačiek Jak-1 z továrne na Sibíri, preto bolo rozhodnuté, že sa pre bojové účely využijú aj dvojmiestne cvičné stroje UTI-26, ktoré boli premenované na Jak-7V. Aj napriek tomu, že výroba bola evakuáciou ohrozených závodov spomalená, boli už začiatkom roku 1942 prvé frontové jednotky vyzbrojované lietadlami Jak-7B s guľometmi UBS kalibru 12,7 mm. Tieto stroje boli vyrobené v nových závodoch č. 153 v Novosibirsku a č. 286 v Kamensku Uralskom.

V polovici roku 1942 sa vyrábali už aj nové Jaky-7D, ktoré mali už duralové nosníky, čo umožnilo zmenšiť rozpätie krídla a zväčšiť objem palivových nádrží. Stroj Jak-7DI, ktorý bol neskôr do výroby zavedený pod označením Jak-9, vznikol znížením zadnej časti trupu.

Celkovo bolo vyrobených 6 399 lietadiel Jak-7 všetkých verzií. Posledné stíhacie Jaky-7 boli vyrobené v roku 1943, posledné dvojmiestne cvičné stroje boli vyrobené ešte v roku 1944.

Nasadenie

Jakovlev Jak-7B

Ľahké a obratné Jaky boli medzi pilotmi obľúbené. Na Jaku-7 lietal aj dvojnásobný hrdina ZSSR Petr A. Pokryšev, ktorý pri 305 bojových letoch zostrelil v 60 súbojoch 22 nepriateľských lietadiel a podieľal sa na zničení ďalších siedmich.

Používatelia

Špecifikácie (Jak-7B)

Technické údaje

Posádka: 1
Dĺžka: 8,5 m
Rozpätie: 10,00 m
Výška: 2,75 m
Nosná plocha: 17,15 m²
Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 477 kg
Vzletová hmotnosť: 2 965 kg
Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Klimov M-105P s výkonom 809 kW (1 100 k), u novších sérií bol nahradený motorom M-105PF (VK-105PF) s výkonom 890 kW (1 210 k)

Výkony

Maximálna rýchlosť: 527 km/h (pri zemi), 591 km/h (vo výške 3 650 m), u strojov novších sérií až 610 km/h
Dolet: 810 km, u strojov novších sérií až 830 km
Dostup: 10 000 m
Stúpavosť: 12 m/s
Čas vystúpania do určitej výšky: 5,3 minút do výšky 5 000 m
Plošné zaťaženie: 172,6 kg/m²
Pomer výkon/hmotnosť: 0,26 kW/kg

Výzbroj

1× kanón ŠVAK kalibru 20 mm v dutom hriadeli vrtule
2× guľomet UBS kalibru 12,7 mm nad motorom
pod krídla boli zavesované ľahké bomby alebo neriadené rakety RS-82

Zdroje

MODELÁŘ č. 11/1987, vydavateľstvo NAŠE VOJSKO Praha, str. 16/17
VÁLKA, Zbyněk: Stíhací letadla : 1939-45 : Itálie, Francie, SSSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie. ISBN 80-7198-396-9

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakovlev Jak-7

Externé odkazy

http://airwar.valka.cz/sssr/jak_09/index.php

Portál letectvo
Ruský portál

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

Sovietske vojenské lietadlá druhej svetovej vojny
Stíhacie lietadlá	I-15 I-153 I-16 MiG-1 MiG-3 Jak-1 Jak-3 Jak-7 Jak-9 LaGG-1 LaGG-3 La-5 La-7 Pe-3
Bombardovacie lietadlá	R-5 Su-2 Jak-4 SB-2 Ar-2 Pe-2 Pe-4 Pe-8 Tu-2 Il-4 Jer-2 TB-3
Bojové lietadlá	Il-2 Il-10
Dopravné lietadlá a klzáky	Jak-6 Li-2 Šče-2 Š-1 Š-2 Š-7 G-11
Prieskumné a spojovacie lietadlá	Jak-6 R-10 Po-2 MBR-2 MBR-7 MDR-5 MDR-6 Be-4 ARK-3
Cvičné lietadlá	UT-1 UT-2 G-27
Experimentálne lietadlá a prototypy	I-26 I-28 I-30 I-110 I-180 I-185 I-222 I-225 I-250 ITP DIS TIS BI-1 ANT-58 VIT-2 Su-8 Il-6 S

Lietadlá OKB Jakovleva
Prvotné lietadlá	AIR-1 AIR-2 AIR-3 AIR-4 AIR-5 AIR-6 AIR-7 AIR-8 AIR-9 AIR-10 AIR-11 AIR-12 AIR-14 AIR-15 AIR-16 AIR-17 AIR-18 Ja-19 Ja-20 Ja-21 Ja-22
Stíhacie lietadlá	Jak-1 Jak-3 Jak-7 Jak-9 Jak-15 Jak-17 Jak-23 Jak-25 (II) Jak-28 Jak-38
Bombardovacie lietadlá	Jak-2 Jak-4 Jak-28
Transportné a dopravné lietadlá	Jak-6 Jak-10 Jak-12 Jak-14 Jak-18T Jak-40 Jak-42 Jak-58 Jak-112 Jak-242 (MC-21)
Prieskumné lietadlá	Jak-25 Jak-27 Pčela
Vrtuľníky	Jak-24 Jak-100
Cvičné lietadlá	UT-1 UT-2 Jak-7 Jak-11 Jak-17 Jak-18 Jak-20 Jak-21 Jak-28 Jak-30 (II) Jak-32 Jak-50 (II) Jak-52 Jak-53 Jak-54 Jak-55 Jak-130 Jak-152 Jak-200 Jak-210
Experimentálne lietadlá a nerealizované projekty	EG Jak-5 Jak-8 Jak-13 Jak-16 Jak-19 Jak-25 (I) Jak-26 Jak-30 (I) Jak-36 Jak-41 Jak-43 Jak-44 Jak-45 Jak-46 Jak-50 (I) Jak-60 Jak-140 Jak-141 Jak-1000