Jakovlev Jak-9

Na lietadle Jak-9 sa kladne prejavila zmena konštrukcie s využitím deficitných hliníkových zliatin. Konštrukcia draku vychádzajúca z Jaku-7 bola ľahšia, čo sa prejavilo na zvýšení užitočného nákladu (najmä zvýšením zásoby paliva). Prvé prototypy vzlietli v roku 1942, potom ihneď začala sériová výroba a na jeseň sa lietadlá zapojili do bojovej činnosti. Na prelome rokov 1942 a 1943 bola stíhačka ďalej zdokonalená. Bol inštalovaný nový protitankový kanón 11-P-37 kalibru 37 mm, čo si vyžiadalo posunutie kabíny Jaku-9 o 0,4 m dozadu. Neskôr sa montovali aj iné zbrane kalibru, napríklad dvadsať-milimetrový kanón MPS-20, dvadsaťtri-milimetrový MP-23-VV či len veľkokalibrový guľomet UBS. Montážou protitankových kanónov s protipancierovým strelivom vznikli varianty pod označením Jak-9T. Pri type Jak-9K bol experimentálne zabudovaný kanón kalibru 57 mm. Naopak, v roku 1944 bol do stíhačky inštalovaný protitankový kanón kalibru 45 mm. Medzi mnohými verziami boli aj stíhacie bombardéry Jak-9L a Jak-9B, vyzbrojené len guľometmi, pričom do trupu bola umiestnená bombovnica, v ktorej mohlo byť zavesených až 400 kg bômb (maximálne buď štyri 100 kg bomby FAB-100, alebo až 128 kusov kumulatívnych PT bombičiek PTAB).

Stíhačky Jak-9 a americké bombardéry B-17 Flying Fortress počas operácie Frantic, 1944

Stíhačky Jak-9DD na základni neďaleko mesta Foggia v Taliansku, september 1944

Stíhacie lietadlá Jak-9 prvýkrát zasiahli do vzdušných súbojov nad stalingradským frontom na jeseň 1942. Pre Nemcov sa tento stroj stal veľmi nepríjemným prekvapením. Jaky-9 prevyšovali v rýchlosti vo vodorovnom lete nové nemecké stíhačky Messerschmitt Bf 109G, vo výškach do 4 000 m, o 10 až 30 km/h. Od 6 000 m vyššie boli sovietske stroje síce o 40 až 60 km/h pomalšie, ale boje na sovietskom fronte sa viedli v podstatne nižších hladinách, kde sa mohla prevaha Jakov-9 uplatniť lepšie. Jak-9 sa vyznačoval aj vyššou rýchlosťou vo vertikálnom manévri, resp. stúpavosti. Do výšky 5 000 metrov vystúpal za 4 minúty a 54 sekúnd, zatiaľ čo Bf 109G-2 k tomu potreboval 5 minút a 18 sekúnd. Typ Jak-9 bol veľmi všestranný, používal sa ako stíhacie, diaľkové stíhacie a prepadové lietadlo, vo verzii Jak-9B slúžil dokonca aj ako stíhací bombardér, ktorý sa používal pre boj s tankmi. V júli 1943 zaradil do svojej výzbroje 12. gardový stíhací pluk protivzdušnej obrany Moskvy výškový stíhací variant Jak-9PD. Celková produkcia piatich kusov bola vyvinutá z prototypu I-28, ktorý poháňal motor Klimov VK-105PD s dvojstupňovým kompresorom. V roku 1944 bol uvedený typ Jak-9DD s palivovými nádržami zväčšenými na 850 litrov, čo dovolilo podnikať sprievodné lety dlhé 2 000 až 2 200 km. Bolo to využívané, napr. pri sprievode amerických diaľkových bombardovacích lietadiel B-17 a B-24, ktoré si pri medzipristátí dopĺňali palivo na základni vybudovanej pri Poltave na Ukrajine. Použitie Jakov-9 však druhou svetovou vojnou ešte neskončilo, tento typ sa zúčastnil aj bojov v kórejskej vojne.

Celkovo bolo vyrobených vyše 16 700 lietadiel typu Jak-9.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jakovlev Jak-9

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jakovlev Jak-9 na českej Wikipédii.

Portál letectvo Ruský portál