Kliment Jefremovič Vorošilov

Narodil sa 4. februára 1881 v dedinke Verchneje v Jekatеrinoslavskej gubernii (dnes Luhanská oblasť, Ukrajina) v rodine železničiara.

Stalin a Vorošilov v decembri 1935

Už v roku 1903 sa priklonil k ruskému boľševizmu a v období pred revolúciou (1917) sa aktívne podieľal na revolučnej činnosti. Niekoľkokrát bol väznený a poslaný do vyhnanstva. Účastnil sa na činnosti komunistickej strany v Baku, Petrohrade a Caricyne.

Počas občianskej vojny bol v rokoch 1918-1920 významným veliteľom Červenej armády v oblasti Caricynu a spoločne s F.E. Dzeržinským bol spoluzakladateľom tajnej politickej polície Čeka. Po skončení občianskej vojny sa ako Stalinov blízky spolupracovník dostal do významných politických funkcií. Roku 1921 pomáhal tiež potlačiť povstanie námorníkov v Kronštadte. V rokoch 1925 – 1940 pôsobil ako komisár pre obranu ZSSR, od roku 1926 člen Politbyra, od roku 1937 Najvyššieho sovietu. Zásluhy z občianskej vojny, dobré vzťahy so Stalinom a politická angažovanosť mu roku 1935 vyniesli hodnosť maršala ZSSR.

Podpis Vorošilova na jednom z dokumentov schvaľujúcich likvidáciu poľských dôstojníkov a zajatcov držaných v táboroch NKVD.

Pred druhou svetovou vojnou sa podieľal na reorganizácii armády. Tie spočívali v zmenách v generálnom štábe, mechanizácii pechoty či budovaniu leteckých síl, čo ale nechával za seba robiť svojich zástupcov. V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 1936 až 1938. Jeho podpis sa tiež nachádza na rozkazoch prikazujúcich popravy poľských dôstojníkov v Katyni.

Počas vojny s Fínskom v 1939 – 1940 sa po prvýkrát prejavili dôsledky represií v dôstojníckom zbore ako aj Vorošilovove nekompetentné vedenie armády. Pôvodnou prípravou plánu na vpád do Fínska bol poverený B. M. Šapošnikov. Jeho plán bol však národným komisariátom obrany zhodnotený ako pesimistický a vypracovaním nového plánu boli poverení Vorošilov a K. A. Mereckov. Plán útoku bol síce následne schválený, ale sovietsky postup za zbytočne krvavých strát stroskotal. Za čo bol Vorošilov z funkcie odvolaný. Počas 2. svetovej vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom aj v týchto funkciách totálne zlyhal. Koncom októbra 1942 bol členom Hlavného stanu pri výstavbe nových jednotiek. Presne o rok neskôr bol na čele partizánskeho hnutia a v máji 1943 bol menovaný predsedom Trofejného výboru, ktorého úlohou bolo riadenie a ekonomické využitie získanej koristi z území nepriateľa.

Po vojne sa stal predsedom spojeneckej komisie v Maďarsku. Od roku 1953 rezignoval na vojenských postoch a až do smrti zostal už len v štátnych (tým vlastne v straníckych) funkciách.

Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (1887—1959). Národnosťou bola Židovka, pred svadbou sa však dala pokrstiť a prijala pravoslávie, zmenila si tiež krstné meno na Jekaterina. Ich manželstvo bolo bezdetné, vychovávali však siroty (syna a dcéru) M.V. Frunzeho Timura a Tatianu, adoptovali tiež syna Piotra (1914—1969).