Matvej Vasilievič Zacharov

Narodil sa 17. augusta (podľa juliánskeho kalendára 5. augusta) 1898 v obci Vojlovo, v Starickom okrese, Tverskej gubernie. Pochádzal z ruskej roľníckej rodiny. V roku 1913 skončil učilište v Tvere a pracoval v Petrohrade ako zámočník. Bol politicky aktívny počas revolúcie. 7. novembra 1917 sa v jednotke červených gárd zúčastnil útoku na Zimný palác. Neskôr sa zúčastnil bojov proti Kerenského a Krasnovovym vojskám. Vstúpil do radov červenej armády, absolvoval dôstojnícke kurzy zamerané na delostrelectvo (1918), štábnu činnosť (1919) a rozvoj veliteľských schopností (1924). Velil delostreleckému oddielu 39. divízie počas obrany Caricynu. Následne pôsobil ako veliteľ zásobovania streleckej divízie a pomocník náčelníka štábu 34. streleckej divízie nasadenej proti vojskám gen. Denikina.

Po skončení občianskej vojny pracoval v štábe divízie a neskôr v Bieloruskom vojenskom okruhu. V roku 1937 absolvoval Frunzeho vojenskú akadémiu v Moskve V roku 1936 bol poverený velením streleckého pluku. V priebehu nasledujúceho roka ukončil štúdium na Vojenskej akadémii generálneho štábu a od júla 1937 pôsobil ako náčelník štábu Leningradského vojenského okruhu. Od mája 1938 pôsobil na generálnom štábe.

Od júla 1940 náčelník štábu 12. armády a neskôr náčelník štábu Odeského vojenského okruhu. Napriek priamym rozkazom vyššieho velenia, ktoré nariaďovali pasivitu vojsk v pohraničných oblastiach presvedčil svojho nadriadeného generála J. T. Čerevičenka, aby na základe zistení rozviedky o aktivite nemeckých vojsk, krátko pred napadnutím krajiny vyhlásil bojovú pohotovosť a presun jednotiek zo základní do bojových postavení. Týmto výrazne znížil straty svojich vojsk a výrazne zlepšil podmienky týchto jednotiek pri nadchádzajúcich obranných bojoch. Následne velil štábu 9. armády, ktorá sa sformovala z jednotiek okruhu.

Od júla náčelník štábu severozápadného frontu a náčelník Leningradského štábu obrany. Od augusta do decembra 1941 zástupca náčelníka Hlavného velenia pre tylovú službu. Následne bol poverený úlohu náčelníka štábu kalininského frontu (pod velením I. S. Koneva). Od apríla do októbra 1943 pôsobil ako náčelník štábu rezervného a stepného frontu. Významne sa podieľal na príprave belgorodsko-charkovskej operácie (známej ako operácia Rumjancev). Od októbra 1943 do júna 1945 pôsobil ako náčelník štábu 2. ukrajinského frontu pod velením maršala R. J. Malinovského, s ktorými sa podieľal na kirovogradskej, korsuň-ševčenkovskej, umaňsko-botašanskej, jassko-kišinevskej, debrecínskej, budapešťskej, viedenskej a pražskej operácii. Od júla do októbra 1945 bol náčelníkom štábu zabajkalského frontu, s ktorým sa podieľal na vedení bojových operácii proti Japonsku. Po skončení vojny bol 8. septembra 1945 vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu.[1]

V povojnovom období v rokoch slúžil v rôznych štábnych funkciách na generálnom štábe, od roku 1953 v Leningradskom vojenskom okruhu. Po roku 1957 velil sovietskym vojskám v Nemecku[2]. Maršalom Sovietskeho zväzu sa stal v máji 1959.[3] Od apríla 1960 do marca 1963 a neskôr od novembra 1964 do septembra 1971 pôsobil ako náčelník generálneho štábu. Roku 1971 odišiel do dôchodku. Autor množstva odborných vojensko teoretických prác a vojenských analýz.

Zomrel 31. januára 1972. Urna s jeho popolom sa nachádza na pohrebisku v Kremeľskej stene v Moskve.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matvej Vasilievič Zacharov