Hrdina Sovietskeho zväzu

Hrdina Sovietskeho zväzu (po rusky: Герой Советского Союза,Geroj Sovietskogo Soyuza) bol čestný titul a najvyššie vyznamenanie udeľované v ZSSR. Bolo udeľované za osobné alebo kolektívne zásluhy pre krajinu, spojené s vykonaním hrdinského činu bez ohľadu na hodnosť alebo funkciu, výhradne z rozhodnutia Prezídia najvyššieho sovietu ZSSR. Titul bol zriadený 16. apríla 1934 a udeľoval sa spolu s Radom Lenina, od 1. augusta 1939 doplnený o medailu Zlatú hviezdu Hrdinu ZSSR. Medzi rokmi 1934 a 1989 získalo titul približne 12700 ľudí. Z toho asi 11 600 počas druhej svetovej vojny medzi rokmi 1941 – 1945.

Hrdina Sovietskeho zväzu

Odznak Hviezda Hrdinu Sovietskeho zväzu

Nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR, vzhľadom na to, že sa spravidla jednalo o vojnových veteránov alebo spoločensky prínosné osobnosti, boli verejnosťou všeobecne veľmi vážení, mali vyhradené zvláštne sedadlá v divadlách, kinách, mali prednosť pri cestovaní vlakom, lietadlom a dokonca mali lepší prístup k nedostatkovým, či luxusným tovarom. Hrdina ZSSR, nehľadiac na jeho vojenskú hodnosť, mal prednosť aj pred generálom, a náležal mu pravidelný zvláštny dôchodok vo výške 50 rubľov. Dvojnásobným nositeľom Zlatej hviezdy sa v ich rodisku stavali bronzové busty.

Opis

Medaila Zlatá hviezda Hrdinu ZSSR je zhotovená zo zlata (jej váha je 21,5 g). Predstavuje päťramennú hviezdu s hladkými dvojhrannými lúčmi na lícovej strane (dĺžka lúča – 15 mm). Zadná strana medaily je hladká, po krajoch ohraničená tenkým nepatrne vyvýšeným obvodom a uprostred má nápis v azbuke vypuklým nápisom „Герой CCCP“ (v preklade „Hrdina ZSSR“). Na hornom lúči je vyryté číslo konkrétnej udelenej medaily. Uškom a závesom je medaila spojená s priamouholnou pozlátenou kolodkou, potiahnutou cez prierezy hodvábnou mramorovou stuhou červenej farby. Šírka stuhy je 20 mm. Hviezda je číslovaná a to na rube horného lúča hviezdy.

Nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR v 2. svetovej vojne

Počas 2. svetovej vojny boli Zlatou hviezdou ZSSR vyznamenaní ako prví piloti M.D. Žukov, S.I. Zdorovcev, P.T. Charitonov, ktorí taranovali nepriateľské lietadlá na prístupových cestách k Leningradu. Len v priebehu bitky o Dneper v r. 1943 bolo titulom Hrdinu ZSSR vyznamenaných 2 438 osôb. U pozemného vojska bolo týmto vyznamenaním dekorovaných 1 800 delostrelcov, 1 142 tankistov, 650 príslušníkov ženijných vojsk, 290 spojárov, 93 príslušníkov protilietadlovej obrany, 52 príslušníkov tylových jednotiek a 44 príslušníkov zdravotníckej služby, 400 prieskumníkov a 150 pohraničníkov. Vo VMF (námorníctvo) viac než 500 osôb.

Štvornásobní nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR:

Trojnásobní nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR:

Iba štyria nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR boli dekorovaní všetkými tromi stupňami Radu slávy (tri stupne Radu slávy boli považované za rovnako hodnotné ako Zlatá hviezda Hrdinu ZSSR):

  • bojový pilot Ivan Grigorievič Dračenko,
  • delostrelec Andrej Vasilievič Aljošin,
  • delostrelec Nikolaj Ivanovič Kuznecov,
  • veliteľ streleckej čaty Pavel Christoforovič Dubinda.

Nositelia v povojnovom období

Po skončení druhej svetovej vojny bolo od marca 1948 vyznamenaných ďalších 659 ľudí, z toho 186 in memoriam. Počas vojny v Kórey bolo vyznamenaných titulom Hrdina ZSSR 22 sovietskych občanov, z toho 1 in memoriam. V priebehu vojny v Afganistane bolo vyznamenaných ďalších 85 osôb, z nich 28 in memoriam. Titul Hrdina Sovietskeho zväzu dostalo aj 6 likvidátorov havárie atómovej elektrárne v Černobyle, dvaja z nich posmrtne. 4 občania ZSSR boli vyznamenaní za podiel na likvidácii Augustového puču v roku 1991, 3 z nich posmrtne.

Českí a slovenskí držitelia

Literatúra

Slovenská a česká
  • Šiška, J. F.: Nebe východní fronty. Olomouc: Votobia, 2001. 192 s. ISBN 80-7198-491-4

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.