Dmitrij Timofejevič Jazov

Dmitrij Timofejevič Jazov (* 8. november 1924, Jazovo, Omská gubernia – † 25. február 2020, Moskva) bol ruský vojak, dôstojník sovietskej armády a minister obrany ZSSR. Bol posledným sovietskym dôstojníkom povýšeným do najvyššej hodnosti maršala Sovietskeho zväzu. Stalo sa tak 28. apríla 1990.[1]

Dmitrij Timofejevič Jazov
maršal Sovietskeho zväzu a minister obrany ZSSR
Narodenie8. november 1924
Jazovo, Rusko
Úmrtie25. február 2020 (95 rokov)
Moskva, Rusko
Podpis
Odkazy
Commons Dmitrij Timofejevič Jazov
 Biografický portál

Dmitrij Jazov sa narodil v rodine roľníka. Po prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom a jeho spojencami odišiel 17-ročný Jazov ako dobrovoľník na front. Aby ho odviedli, urobil sa ako o rok starší. V lete 1942 bol povýšený do hodnosti poručíka a zaradený ako veliteľ streleckej čaty k Volchovskému frontu k Leningradu. Zúčastnil sa obrany Leningradu a všetkých útočných operácií v Pobaltí a blokovaní Kurlandského zoskupenia nemeckých vojsk. Počas vojny bol dvakrát ranený, pričom druhé poranenie do hlavy a líca utŕžil počas prelomenia blokády Leningradu. Za hrdinstvo počas Veľkej vlasteneckej vojny bol vyznamenaný Radom červenej zástavy.[2][3]

Po skončení 2. svetovej vojny ostal Jazov v armáde. Počas Karibskej krízy mu bola zverená misia dopraviť na Kubu motostrelecký pluk. Po návrate do Sovietskeho zväzu velil vojenskému okruhu na Ďalekom východe. V rokoch 1979 – 1980 bol veliteľom tzv. Strednej skupiny sovietskych vojsk dislokovanej na území bývalého Česko-Slovenska. Neskôr od mája 1987 do augusta 1991 pôsobil vo funkcii ministra obrany ZSSR. Mal podiel na organizovanom odchode sovietskych jednotiek z Afganistanu.[2]

Ako minister obrany ZSSR bol Dmitrij Jazov členom tzv. Štátneho výboru pre výnimočný stav vedeného Gennadijom Janájevom, ktorý sa v auguste 1991 pokúsil o štátny prevrat. Za svoju účasť na prevrate bol väznený od augusta 1991 do januára 1993. Po prepustení oficiálne ukončil vojenskú kariéru a začal pôsobiť ako vojenský konzultant v organizáciách spadajúcich pod Ministerstvo obrany Ruskej federácie. Okrem toho sa venoval spoločensky prospešným aktivitám a písaniu kníh.[2][4]

Začiatkom februára 2020 mu minister obrany Ruskej federácie Sergej Šojgu udelil rad „Za zásluhy pred vlasťou“ 3. stupňa a medailu „75. rokov Víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne 1941 – 1945“.

Referencie
  1. FIDLER, Jiří. Za víru, vládce a vlast (Ruští a sovětští maršálové). Brno : Jota, 2005. 290 s. ISBN 80-7217-354-5. (po česky)
  2. LINDEMANN, Ivan. Умер последний маршал Советского Союза Дмитрий Язов [online]. TV Zvezda, 25.2.2020, [cit. 2020-02-25]. Dostupné online.
  3. PEŠKOV, Alexander. Шойгу вручил Язову орден «За заслуги перед Отечеством» [online]. TV Zvezda, [cit. 2020-02-04]. Dostupné online.
  4. BELOKONOVÁ, Jekaterina. Умер Дмитрий Язов - последний маршал Советского Союза [online]. Komsomolskaja Pravda, [cit. 2020-02-25]. Dostupné online.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.