Trnavská univerzita (historická)

Trnavská univerzita (lat. Universitas Tyrnaviensis) bola univerzita v Trnave v rokoch 1635 – 1777. Bola jednou z prvých univerzít na území dnešného Slovenska.

Trnavská univerzita

Budova Teologickej a Filozofickej fakulty
Základné informácie
Rok založenia1635
Rok zatvorenia1777
Kontaktné údaje
MiestoTrnava, Habsburská monarchia

Dejiny
Kardinál Peter Pázmaň
Trnavská univerzita (Collegium Tyrnaviense, 1635 – 1777)

Trnavskú univerzitu založil 12. mája roku 1635 kardinál Peter Pázmaň ostrihomský arcibiskup, ktorého kapitula sídlila od dobytia Ostrihomu Osmanmi v Trnave. Panovník Ferdinand II. Habsburský založenie univerzity schválil bulou z 18. októbra 1635.

Založenie univerzity, tzv. studium generale, bolo vyvrcholením snáh Petra Pázmaňa o podporu katolíckeho školstva v jeho sídle. Založeniu univerzity predchádzalo založenie šľachtického konviktu na Kapitulskej ulici a seminára pre duchovných na Halenárskej ulici. Cieľom nemalo byť len šírenie vzdelania, ale najmä posilnenie katolíckej viery v Uhorsku. V čase rozvoja zaberala komplex budov vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku ako Univerzitné budovy historickej Trnavskej univerzity v roku 1990. Na univerzite učili príslušníci jezuitského rádu. Vzorom Trnavskej univerzity bola jezuitská univerzita v rakúskom meste Graz. Prvým rektorom sa stal Juraj Dobronoki.

Finančné náklady boli hradené najmä zo štedrého príspevku kardinála Pázmaňa, ktorý venoval univerzite hotovosť 60 000 zlatých. Tie však boli deponované v meste Augsburg, ktorý z nich vyplácal vedeniu univerzity ročne 6 %, teda 3 600 zlatých.[1]

Slávnostne otvorená bola Trnavská univerzita 13. novembra, s vyučovaním sa začalo o deň neskôr, 14. novembra 1635. Vyučovanie prebiehalo spočiatku na dvoch fakultách: filozofickej (dobovo nazývanej artistická) a teologickej. Dekanom filozofickej fakulty sa stal Tigáz Jászberényi. Spočiatku mala univerzita iba 10 – 12 profesorov. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, na teologickej štyri. Na filozofickej fakulte sa vyučovala najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika.

V roku 1667 pribudla právnická fakulta, na ktorú v testamente prispel ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai (Lippay) sumou 15 000 zlatých. V roku 1769 bolo rozhodnuté otvoriť aj lekársku fakultu, na ktorej sa začalo učiť v roku 1770.

Univerzita sa stala známou aj vďaka observatóriu (hvezdárni), ktoré bolo zriadené v roku 1753 vtedajším rektorom Františkom Borgiom Kérim (* 1702 – † 1768).[2] Pri univerzite fungovala bohatá univerzitná knižnica, botanická záhrada a divadlo, v ktorom hrali hry študenti univerzity.

Trnavská univerzita fungovala do roku 1777, kedy bola v súvislosti so školskými reformami premiestnená do Budína. 10. februára 1777 panovníčka Mária Terézia poskytla pre univerzitu kráľovský palác v Budíne. Dekrét o preložení univerzity panovníčka vydala 6. marca 1777. Prednášky sa na univerzite skončili dňom 24. augusta 1777.[3]

Právne nástupníctvo po historickej Trnavskej univerzite

Právnym nástupcom historickej Trnavskej univerzity nie je v pravom zmysle slova žiadna zo slovenských ani maďarských univerzít. Napríklad Univerzita Loránda Eötvösa (Eötvös Loránd Tudományegyetem; ELTE) sa vyvinula ako nástupkyňa po presťahovaní Trnavskej univerzity do Budína. Pôvodná univerzita totiž zakrátko v Budíne ukončila svoju činnosť a v roku 1784 bola na druhej strane Dunaja vo vtedajšej Pešti vytvorená nová Uhorská kráľovská univerzita, a tak právne až vtedy vznikla samotná ELTE. Neskôr sa z ELTE v roku 1950 osamostatnila teologická a v roku 1951 aj lekárska fakulta. Z osamostatnenej teologickej fakulty sa vyvinula dnešná Katolícka univerzita Petra Pázmaňa, ktorá si na svojom webe uvádza, že je právnou nástupkyňou teologickej fakulty historickej Universitas Tyrnaviensis.[4]

Významní profesori

Literatúra
  • HOLOŠOVÁ, Alžbeta a kol.: Trnavská univerzita vo svetle dejín. Trnava - Krakov : Trnavská univerzita - Spolok Slovákov v Poľsku, 2012. 443 s. ISBN 978-83-7490-480-3
  • HOLOŠOVÁ, Alžbeta - ŽAŽOVÁ, Henrieta: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 - 1785. Trnava : Trnavská univerzita, 2012. 118 s. ISBN 9788080825669
  • JANKOVIČ, Vendelín: Trnavská univerzita : Kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 - 1777. Bratislava : Pamiatkový úrad, 1995. 72 s. ISBN 8096716336

Referencie
  1. JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 – 1777. Bratislava 1995, s. 15.
  2. HOLOŠOVÁ, A. - ŽAŽOVÁ, H.: Dejiny observatória na Trnavskej univerzite, 1756 – 1785. Trnava 2012, s. 25.
  3. JANKOVIČ, V.: Trnavská univerzita : kapitoly o dejinách univerzity v rokoch 1635 – 1777. Bratislava 1995, s. 68.
  4. Pázmány Péter Catholic University | Our History [online]. ppke.hu, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.