Pavol Palkovič
Prof. PhDr. Pavol Palkovič, DrSc. (*14. jún 1930, Kúty † 7. apríl 2009, Bratislava) bol slovenský teoretik drámy a literatúry.
Pavol Palkovič | |||
slovenský teoretik drámy | |||
Narodenie | 4. jún 1930 Kúty, Slovensko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 7. apríl 2009 (78 rokov) Bratislava, Slovensko | ||
Životopis
Gymnázium navštevoval v Skalici a v Malackách (1941 – 1949). Po absolvovaní štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (odbor slovenský – anglický jazyk a literatúra) nastúpil cestu vysokoškolského pedagóga na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej (výchova stredoškolských učiteľov) a Vyššej pedagogickej škole (výchova učiteľov pre 1. a 2. stupeň základných škôl) v Bratislave (1953–1960). V rokoch 1960 – 1975 pôsobil na Pedagogickej fakulte UK v Trnave, kde sa habilitoval na docenta pre teóriu a dejiny slovenskej literatúry. V roku 1975 prešiel na nové pracovisko – na Katedru divadelnej a filmovej vedy Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave (1975–2000). Tu získal hodnosť doktora vied o umení (DrSc) a titul univerzitný profesor pre teóriu a dejiny slovenskej drámy a divadla. (1987). Externe vyučoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1994 - 2002 pracoval na čiastočný úväzok v Kabinete divadla a filmu Slovenskej akadémie vied. K životnému jubileu bol vyznamenaný zápisom do knihy najvýznamnejších osobností SAV za rok 2000.
Na pôde Slovenskej akadémie vied vykonával funkciu predsedu Komisie pre udeľovanie vedeckej hodnosti doktora vied o umení (DrSc) v odbore teória a dejiny divadla. Na Trnavskej univerzite v Trnave prednášal v prvých rokoch jej existencie (1994-1996). Podobne stál pri začiatkoch Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (september 1996), kde pôsobil na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty. V roku 2004 mu Konferencia biskupov Slovenska udelila cenu patróna umelcov Fra Angelica za prínos ku kresťanským hodnotám v oblasti kultúry.
Dr. Palkovič začal publikovať už v študentských rokoch. Okruh jeho záujmov zahŕňal všetky literárne žánre, postupne sa vyhraňoval smerom k domácej a inonárodnej dráme (s dominanciou dramatickej tvorby J. G. Tajovského) a cez ňu k audiovizuálnym médiám (divadlo, rozhlas, televízia). Tematické i druhové zameranie Palkovičovej výskumnej práce naznačujú samotné názvy výberu knižných publikácií: Epika a dráma, javisková a rozhlasová hra (1974), monografia Jozef Gregor Tajovský, realistický dramatik slovenskej predprevratovej dediny (1972), Dialógy s Tajovským (1982), Interpretácia klasiky v súčasnom divadle (1985), Cestami rozhlasovej hry I. II. (1986), Život drámy a duchovný rozmer divadla (1999), Sprítomňovanie klasiky (2005). Publikoval tiež desiatky štúdií z teórie a dejín drámy, divadla, rozhlasovej hry, stovky kritických analýz, úvah, článkov a recenzií umeleckých výkonov v oblasti literatúry a dramatickej tvorby.