Urbanova veža

Urbanova veža v Košiciach je zvonica Dómu sv. Alžbety zasvätená sv. Urbanovi – patrónovi vinohradníkov. Spolu s Dómom svätej Alžbety a Kaplnkou svätého Michala bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.

Urbanova veža
veža
Pohľad na vežu z východu Hlavného námestia
Štát	Slovensko
Región	Košický kraj
Okres	Košice I
Mesto	Košice
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°43′14″S 21°15′29″V
Autor	Martin Lindtner
Štýl	renesancia
Vznik	16. storočie
Národná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
- číslo	1117
- dátum zápisu	16. 10. 1963
Poloha v rámci Starého Mesta Poloha v rámci Starého Mesta
Wikimedia Commons: Urbanova veža
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pozliepaný zvon Urban z roku 1557 vystavený pred vstupom do veže.

Veža bola postavená v druhej polovici 16. storočia ako zvonica gotického Dómu.[2] V roku 1628 bola manieristicky prestavaná prešovským staviteľom Martinom Lindtnerom. K tejto prestavbe sa viaže mramorová tabuľa nad vstupom do zvonice. Tabuľa je trojdielna s erbom mesta a nápismi nad a pod erbom. Tabuľa nad erbom je čiastočne deštaurovaná, ale časť textu je čitateľná; uvádza sa na nej:

Nápis pod erbom uvádza mená vtedajšieho richtára a prísažných:

pričom náhrobné tabule Jána Langa a Václava Schwertela sú dodnes na severnej stene kaplnky sv. Michala.

Pri veľkom požiari mesta v roku 1556, kedy vyhorela veža aj Dóm, sa roztavili aj ich zvony. Z nich bol zliaty v roku 1557 nový obrovský zvon Urban vážiaci 5 ton olomouckým zvonolejárom Františkom Illenfeldom, ktorý umiestnili do veže.

K ďalšej úprave veže došlo v roku 1775, keď ihlancovú strechu ukončili barokovou cibuľou s dnešným kovovým krížom. Na začiatku 19. storočia bola veža ukončená empírovou strieškou a na prízemí zriadené malé obchodíky. K ich odstráneniu došlo až v rokoch 1911 – 1912, kedy ich nahradila reprezentatívna arkáda, chraniaca náhrobné kamene z Dómu a z blízkeho zrušeného stredovekého cintorína vtesnaných do prízemného muriva veže. Arkáda bola dobudovávaná aj vo vojnových rokoch 1943 – 1944.

V roku 1966 došlo k požiaru veže, pričom bol zničený zvon Urban a strecha. V rokoch 1967 – 1971 došlo k jej rekonštrukcii do podoby, v akej ju poznáme aj dnes. V rokoch 1977 tu bola nainštalovaná expozícia umeleckého kovolejárstva Východoslovenského múzea.

V rámci reštitúcie sa veža vrátila v roku 1994 pôvodnemu majiteľovi, cirkvi. Tá budovu prenajíma, najskôr tu bol zriadený bar, od roku 2004 však vo veži sídlilo Múzeum voskových figurín, viažúcich sa prevažne k dejinám mesta, no v súčasnosti je veža prázdna a čaká na nutnú rekonštrukciu.

Pôvodný zvon Urban, poškodený požiarom v roku 1966 bol poskladaný z úlomkov a od roku 1989 je vystavený pred vežou. Funkčnú kópiu zvona odliali ako dar mestu Košice majstri Východoslovenských železiarní v roku 1996, od kedy je zavesený opäť v Urbanovej veži.

Na pôvodnom zvone sú nápisy v dvoch riadkoch hore, nápis v strede a dvoch riadkoch dolu. Niektoré písmená sú zošúchané, takže text možno prepísať nie celý, ale v rozoznateľnej podobe znie:

Nápis v hornej časti zvonu vychádza z Biblie, z knihy proroka Izaiáša (40, 6-8): „... Omnis caro fenum, et omnis gloria eius quasi flos agri; 7 exsiccatum est fenum, et cecidit flos, quia spiritus Domini sufflavit in eo. Vere fenum est populus. 8 Exsiccatum est fenum, et cecidit flos; verbum autem Dei nostri manet in aeternum.“, teda „Všetko, čo má telo, je ako tráva a všetka jeho nádhera je sťa poľný kvet. 7 Tráva uschne, kvet zvädne, ak ho ovanie dych Hospodina. Naozaj, ľudia sú ako tráva. 8 Tráva uschne, kvet zvädne, ale slovo nášho Boha pretrvá naveky.“