Bačíkova ulica

Pôvodnú Korunnú ulicu premenovali v roku 1895 na Tordássyho ulicu, na pamiatku bohatého mešťana Andreja Tordássyho, ktorý na tejto ulici vlastnil rozsiahlu záhradu a jeden zo svojich dvoch domov. V roku 1945 ju pomenovali po komunistickom ministrovi zahraničných vecí Sovietskeho zväzu V. M. Molotovovi. Koncom 50. rokov bola ulica pomenovaná po košickom rodákovi, študentovi práva v Budapešti a príslušníkovi protifašistického odboja Jankovi Bačíkovi.[1][2][3]

Dnešná Bačíkova ulica bola vytýčená po zbúraní mestského opevnenia už koncom 30. rokov 19. storočia na mieste bývalej vonkajšej hradnej priekopy v tesnom susedstve pozostatkov tzv. Tehlovej bašty zo 17. storočia. Na juhovýchodnej strane ulice stojí nárožná budova bývalej Obchodnej a priemyselnej komory. Na tomto mieste postavili prvý prízemný dom v polovici 40. rokov 19. storočia. V roku 1869 ho kúpil mešťan Andrej Tordássy. Neskôr mesto dalo budovu k dispozícii Košickému dobročinnému ženskému spolku, ktorý tu zriadil sirotinec. Od roku 1899 v ňom bola prvá mestská pôrodnica, ktorú založil spolok zvaný Biely kríž.[1]

Keďže košickej Obchodnej a priemyselnej komore nepostačovali priestory prenajaté v budove Košickej hypotečnej banky, už od roku 1926 vznikla otázka výstavby vlastnej budovy. Na pozemku po zbúranom Tordássyho dome začala 15. augusta 1929 sa začalo s výstavbou podľa projektov Ľudovíta Oelschlägera, následne bola v októbri 1930 stavba ukončená.[1]

Na prízemí budovy boli zo strany Hlavnej ulice pôvodne aj viaceré obchodné miestnosti. Po roku 1948 však tieto predajne zrušili a prízemnú časť fasády medzi oknami obložili travertínovým obkladom. Od roku 1948 v budove sídlil krajský výbor Komunistickej strany Slovenska. V 60. rokoch priestory využívala Štátna banka československá. Potrebám Všeobecnej úverovej banky slúžila budova do roku 2019. Na protiľahlej strane ulice vznikli v rokoch 1898 a 1900 dva veľké činžové domy. Starší z nich stojí na terajšej križovatke s Mäsiarskou ulicou.[1]

Od roku 1919 dom vlastnil majiteľ továrne na šamotové výrobky a kachľové pece František Ballo a od začiatku roku 1926 prešlo vlastníctvo na Škodove závody z Plzne. Administratívne priestory využívali Penzijný ústav pre úradníkov a sekretariát Maďarskej národnej strany. Až do polovice 80. rokov boli v dome najmä nájomné byty, potom dom patril Výskumnému ústavu elektrických strojov točivých.[1]

Ďalší dom viac na pravo vznikol v rokoch 1899 – 1900. Postaviť ho dal pre vojenské účely podnikateľ Henrich Fodor. Následne po jeho smrti bol takmer celý prenajatý vojsku. Priestory po armáde boli v roku 1919 prenajaté redakcii novín Slovenský Východ, ktorá tu pôsobila až do roku 1933. Sídlili tu aj redakcie ďalších slovenských periodík – časopisu Vesna a týždenníka Slovenský ľud. Kancelárie tu mala aj Československá tlačová kancelária a nachádzali sa tu aj konzuláty Poľska a Nemecka.[1]

Po roku 1945 bývalé kancelárie prispôsobili na nájomné byty. V roku 1973 budovy vyčlenili pre potreby terajšiemu Štátneho archívu.[1]

• 
  Budova na rohu Bačíkovej č. 2
• 
  Budova na rohu Bačíkovej č. 3
• 
• 
• 

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bačíkova ulica

Košický portál