Moyzesova ulica (Košice)
Moyzesova ulica je ulica Košíc, nachádzajúca sa v mestskej časti Staré Mesto. Jej južný koniec začína na Štúrovej ulici a severný končí na Hviezdoslavovej ulici a ulici Československej armády. Z alebo do ulice ústia nasledujúce ulice: Bačíkova, Zbrojničná, Poštová, Dr. Kostlivého, Dominikánske námestie, Alžbetina, Šrobárova, Prof. Jána Kňazovického, Timonova a Grešákova.
Moyzesova ulica | |||
ulica/námestie | |||
Pohľad na časť ulice | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Mesto | Košice | ||
Mestská časť | Staré Mesto | ||
Súradnice | 48°43′18″S 21°15′08″V | ||
Dĺžka | 1 900 m | ||
Vznik | 30. roky 19. storočia | ||
PSČ | 040 01 | ||
Začína na | Štúrova | ||
Končí na | Hviezdoslavova | ||
Orientácia ulice | severojužná | ||
Staršie názvy | Rákócziho okružná, Moyzesova okružná | ||
Poloha v rámci štátu
| |||
Poloha v rámci mesta
| |||
Wikimedia Commons: Moyzesova (Košice) | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Ulica je dlhá takmer 2 kilometre a po celej jej dĺžke sa tiahne Park Moyzesova. Pozdĺž ulice sa nachádza aj Dom umenia, Podnikohohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave, Stredná zdravotnícka škola, Prírodovedecká fakulta UPJŠ, Kostol narodenia Panny Márie, bývalé Malinovského kasárne, Gymnázium sv. Tomáša Akvinského, Kostol Krista Kráľa a Angels Aréna.
História
Koncom 30. rokov 19. storočia, po zbúraní západnej časti mestského opevnenia, sa medzi historickou časťou Košíc a jeho západnými predmestiami vytvorila veľká voľná plocha. Zo severu na juh cez ňu pôvodne tiekli neregulované vody Račieho potoka aj západné rameno potoka Čermeľ. Po nasledovnom zasypaní bývalých hradobných priekop a reguláciou korýt potokov boli do konca 30. rokov na tomto mieste postupne vytýčené štyri budúce ulice. V severojužnom smere tu pod vedením mestského inžiniera Františka Rozsaya v roku 1854 vysadili štyri rady topoľov. Kultiváciou tejto plochy sa tu vytvorila vychádzková plocha.[1][2]
V roku 1892 dostali východná strana vtedajšej Hornej, Strednej a Dolnej vonkajšej promenády (dnes Moyzesova ulica) spoločné pomenovanie podľa Františka Rákócziho II. - Rákócziho okružná (Rákóczi körút). Na severe sa spájala s námestím Františka Jozefa (Ferenc József tér) – dnes Hviezdoslavova ulica, a na juhu s Moldavskou cestou (Szepsi út) – dnes Štúrova ulica.[1][2]
V roku 1945 ulica dostala názov Moyzesova okružná, od začiatku 70. rokov, po zániku mestského komunikačného okruhu až dodnes, nesie názov Moyzesova ulica. Pripomína slovenského biskupa, národovca a prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa, ktorému v parku na ulici odhalili v roku 1997 pamätník.[1][3][2]
Podľa informácií z roku 1914 sa na severnom začiatku Moyzesovej ulice pri strete s Hviezdoslavovou ulicou nachádzala secesná budova pre notárske kurzy, postavená v rokoch 1913 – 1914. Na ľavej strane budovy sa nachádzala jazdiareň pre delostrelcov, vpravo nárožie kasární z roku 1885.[1]
Galéria
- Busta Štefana Moyzesa
- Pamätná budova na Moyzesovej ulici 11
- Časť budovy policajného riaditeľstva
- Budova UPJŠ
Referencie
- KOŠICE:DNES. Dnešná Moyzesova ulica vznikla podľa vzoru Budapešti [online]. Košice : kosicednes.sk, 07.10.18, [cit. 2020-02-01]. Dostupné online.
- GÉCZIOVÁ, Katarína. Moyzesova ulica v Košiciach stojí na hradbách. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-10-06. Dostupné online [cit. 2020-02-01]. ISSN 1335-4418.
- Prečo sa vaša ulica volá. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2007-08-25. Dostupné online [cit. 2020-02-01]. ISSN 1335-4418.