Prejta

Cez Prejtu preteká rieka Váh a Prejtský potok. Nachádza sa v údolí medzi Bielymi Karpatami a Strážovskými vrchmi.

Už od konca praveku vedie popri rieke Váh dôležitá cesta nazývaná aj Považskou cestou, ktorá prechádza od Bratislavy po Žilinu a tak dáva možnosť vzniku nových slovenských osád. V prvej polovici štrnásteho storočia sa už umiestnenie tejto cesty viac-menej podobá tomu dnešnému, prechádza ponad mesto Dubnica nad Váhom, popod dnes už neexistujúcu obec Lieskovec a pretína aj Prejtu.

Z toho dôvodu je pravdepodobné, že názov obce vznikol z jej polohy tým, že bola „prerytá“ alebo skôr „prejetá“ Považskou cestou, ktorá na tomto mieste spájala trenčianske hradné panstvo s panstvom ilavským a tak cesta, ktorá mala pôvodne ľudí spájať, v Prejtej ľudí skôr rozdeľovala na dva tábory.

Názov obce sa v podstate významne nemenil, ak už niektorý z majiteľov chcel zmeniť názov, urobil tak len zmenou joty a ypsilónu, poprípade sa pridalo písmeno „h“ na predĺženie hlásky. Stretávame sa s názvom Peryche v prvej písomnej zmienke, v roku 1439 po zmene majiteľa sa Prejta nazývala Preritta, o desať rokov neskôr prichádza k zmene názvu, ktorý dodnes nebol odôvodnený a najviac sa odlišuje od pôvodného názvu, je pomenovaná ako Przetica. Od vtedy sa obec dostáva do rúk ilavskému hradnému panstvu a názov sa už tak razantne nezmenil. Spomína sa ako Preritha, Preyta, Peréte či Projta. Vo svojom význame však stále pomenúva skutočnosť, že cez ňu prechádzala cesta.

V období najtuhšej maďarizácie sa samozrejme zmenil aj názov Prejty. V tomto období, teda v druhej polovici devätnásteho storočia bola Prejta rozdelená na dve obce a nazýva sa Nagy Pretha (Veľká Prejta) a Kys Pretha (Malá Prejta). Malá Prejta predtým tvorila samostatnú obec s názvom Wisterkow, dnes pomenovaná ako Vystrkov a tvorí súčasť obce.

• 1379 - prvá písomná zmienka o obci pod názvom Peryche.

Za prvú písomnú zmienku o obci Prejta sa považuje listina z roku 1379, kde je spomínaná ako Peryche. Pravdepodobne od doby jej vzniku patrila k trenčianskemu hradnému panstvu. Keď kráľ Žigmund povýšil v roku 1412 Trenčín na slobodné kráľovské mesto a udelil mu výsady rovnaké ako obyvateľom Budína, je Prejta udávaná ako časť trenčianskeho hradného panstva až do polovice pätnásteho storočia.

• 1409 - sa obec objavuje pod názvom Proytha
• 1439 - sa už nazýva Prerita a stala sa súčasťou trenčianskeho hradného panstva. 6. júna toho istého roku daroval Albrecht II. trenčiansky hrad s príslušenstvom vrátane obce Prejta svojej manželke Alžbete.
• 1447 - sa obec dostáva do zálohy spolu s Ilavským hradom za 4000 zlatých Pongrácovi zo Sv. Mikuláša pod názvom Przetica
• 1470 - Matej Korvín daroval Ilavský hrad a tým aj obec Prejta (Preritha) svojmu vojvodovi, ktorý sa zaslúžil na úspešnom boji proti Husitom Blažejovi Magyarovi.
• 1543 - k moci sa dostal rod Ostrozithovcov a vytvorili pre Prejtu doteraz jedinú kultúrnu pamiatku - zvonicu, so zvonom, ktorý sa ako jediný zachoval na území Ilavského hradného panstva. Je na ňom nápis: FUNDI IN HONOREM SACROSANTAE ET INDIVIDUAE TRINITATIS CURARUNT NICOLAUS PAULUS, MATHIAS OSTROSITH DE CHILETHINZ ANNO 1647 (K úcte svätosvätej a nedeliteľnej trojice zadovážili Mikuláš Pavel, Matej Ostrosith z Chilentica v roku 1647).
• 11. decembra 1951 - do obce sa prisťahovalo 16 roľníckych rodín
• 1. júla 1960 - zanikla susedná obec Lieskovec
• 1. februára 1973 - obec sa stala mestskou časťou Dubnice nad Váhom
• 2014-2015 - vybudovanie kanalizácie v obci a rekonštrukcia hlavnej cesty v obci

Dejiny obce Prejta sú späté so starovekou obchodnou cestou, spájajúcou Bratislavu a Žilinu. Práve táto cesta pretíňala územie obce a často bránila v jej ďalšom rozvoji, pretože prechod stredovekých armád znamenal plienenie a rozkrádanie obce. Súčasne však pravdepodobne vysvetľuje názov obce prerytá alebo prejetá cestou, ktorá najskôr prechádzala kolmo cez obec, neskôr za vlády Márie Terézie bola prestavaná do dnešnej podoby a rozdeľovala tak Prejtu od Vystrkova.

• KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. s. 428.
• ŽIAČEK, Ján. Kronika obce Prejta 1379-1945. In: BENECH, Richard. Dubnica nad Váhom mestská časť Prejta. Dubnica nad Váhom: Mesto Dubnica nad Váhom, 2009, s. 24.
• MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky, vývin v rokoch 1773-1997. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1998, s. 75. 
• ŽIAČEK, Ján. Kronika obce Prejta 1379-1945. In: BENECH, Richard. Dubnica nad Váhom mestská časť Prejta. Dubnica nad Váhom: Mesto Dubnica nad Váhom, 2009, s. 24.
• BYSTRICKÝ, Valerián – ROGUĽOVÁ, Jaroslava. Dubnica nad Váhom od minulosti po súčasnosť. ''Dubnica nad Váhom: Mesto Dubnica nad Váhom, 2010, s. 31