Ján Francisci-Rimavský

Ján Samuel Francisci-Rimavský, vlastným menom Ján Francisci, tiež Janko Francisci, pseudonymy Janko Rimavský, Slavoľub, Vratislav Rimavský a iné (* 1. jún 1822, Hnúšťa – † 7. marec 1905, Martin) bol slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik, spolupracovník Ľudovíta Štúra.

Ján Francisci-Rimavský

slovenský básnik, prozaik, prekladateľ, publicista a politik
Narodenie1. jún 1822
Hnúšťa, Malohont, stolica Gemersko-Malohontská, Rakúske cisárstvo
Úmrtie7. marec 1905 (82 rokov)
Martin, Rakúsko-Uhorsko
Odkazy
Commons Ján Francisci-Rimavský
Biografický portál
Pamätník v Rimavskej Sobote
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Životopis

Pochádzal z remeselníckej rodiny Jána Francisciho a jeho manželky Márie rodenej Chrapan. Od roku 1827 navštevoval ľudovú školu v Hnúšti, 1830 – 34 študoval na latinskej škole v Ožďanoch, 1834 – 39 na ev. lýceu v Levoči, 1839 – 43 v Bratislave. V roku 1843 zložil kandidátsku skúšku z teológie, o niečo neskôr (1845 – 47) pokračoval v štúdiu na práve v prešovskom kolégiu. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom.

Pracoval ako námestník profesora na katedre reči a literatúry v Levoči, neskôr u podžupana Gemerskej stolice G. Fáya. V roku 1848 s Š. M. Daxnerom a M. Bakulinym organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia (väznený v Plešivci a v Pešti) a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu.

Po revolúcii pracoval v Banskej Bystrici a v rokoch 18531859 pôsobil ako župný komisár v Debrecíne. V roku 1860 sa stal v Budíne radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady. Popri superintendantovi K. Kuzmánym sa stal svetským predstaviteľom slovenských evanjelických cirkví v Uhorsku. V rokoch 18611863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí. Bol predsedom dočasného výboru Matice slovenskej a po jej založení doživotným čestným podpredsedom. V roku 18641865 bol županom Liptovskej stolice, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol penzionovaný, presťahoval sa do Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej. V roku 1872 sa natrvalo presťahoval do Martina, no zostáva v ústraní od kultúrneho i spoločenského a politického diania. V roku 1870 sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku v Martine, a bol ním až do roku 1898. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Rodina

  • Otec Ján Francisci, krajčír (1800 – 1836), matka Mária Francisci, rod. Chrapanová (1804 – 1875).
  • Mal dvoch bratov.
  • Manželka Amália, rod. Kasanická (1833 – 1876), mal dcéru a dvoch synov:
  • Starší syn Miloslav Francisci bol hudobným skladateľom a autorom prvých slovenských operiet.
  • Mladší syn Fedor Francisci (1855 - 1938) bol gymnaziálnym učiteľom v Rusku. Jeho manželkou bola Vera Konstantinovna Francisci (rod. Karatygina)
  • Vnuk Sergej Fedorovič Francisci (*12. apríl 1884, Kostroma – † 13. marec 1956, Moskva). Jeho manželkou bola Anna Ivanovna Francisci (rod. Moskvinová, *asi 1888 – †16. december 1946).
  • Vnuk Dmitrij Fedorovič Francisci (*25. september 1885 - † asi 1935 až 1940). Jeho manželkou bola Ksenia Nikolajevna Francisci (neskôr Ušakovová, rod. Bolotova (*20. júl 1901, Odesa – † 1987)
  • Vnuk Leonid Fedorovič Francisci (*1884 – † 8. september 1915). Padol na bojisku Prvej svetovej vojny kdesi v Lotyšsku.
  • Vnučka Jelena Francisci (*29. január 1891, Moskva - † 195?, Moskva)
  • Vnučka Ľudmila Francisci (*1897, Moskva - † ? v detstve, Moskva)
  • Pravnuk Sergej Dmitrievič Ušakov-Francisci (*20. jún 1921, Černovice - † 30. máj 1982, Omsk). Jeho manželkou bola Anna Jakovlevna Ušakovová (rod. Majer, *1930 – † 2008).
  • Pravnuk Vladimír Dmitrievič Ušakov-Francisci (*1924, Černovice - † 2005, Liepaja)
  • Prapravnuk Vladimir Sergejevič Ušakov
  • Prapravnuk Stanislav Francisci (*1950, Omsk - † 2016)
  • Praprapravnuk Gleb Francisci (*1977, Liepaja - )
  • Praprapravnuk Timur Francisci (*1979, Liepaja - )[1]

Tvorba

Svoje prvé literárne diela uverejňoval v časopise Nitra. Jeho prvé diela patria tiež k jedným z prvých diel písaných v štúrovskej slovenčine. Písal vlastenecké básne, lyrické básne, no tiež sa venoval písaniu balád a ľúbostným veršom. V prozaickej oblasti sa venoval najmä historickým dielam písaným ľudovým jazykom, zbieral slovenské ľudové rozprávky a ako prvý ich aj začal vydávať. Okrem práce na vlastných zbierkach povestí sa tiež spolupodielal na vydaniach Dobšinského a Škultétyho zbierok. V časopise Orol mu vyšlo viacero recenzií na súčasnú literárnu produkciu.

Dielo

  • 1844Ohlas, báseň
  • 1844Janko Podhorský, historická próza
  • 1844Svojim vrstovňíkom na pamjatku, prvá tlačená publikácia v štúrovskej slovenčine, Bratislava
  • 1845Slovenské povesti, 1. diel, Levoča
  • 1868Vzájomné pomocnice, Budapešť
  • 1871Poviedky pre slovenské dietky, Martin
  • 1871Zornička, Martin
  • 1889Iskry zo zaviatej pahreby, zbierka ľúbostných básní, Martin
  • 1895Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov (18701894) jeho jestvovania, Martin
  • 1897Črty z doby moysesovskej, dielo o osudoch Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej pri príležitosti jeho 100. narodenín
  • 1899Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843, Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 651 – 665
  • 1899Osvedčenie Štefana Marka Daxnera, podané r. 1848 Eugenovi Kubínyimu... o proklamácii "Bratia Slováci", Slovenské pohľady, 19, 1899, s. 714 – 721
  • 1904Vlastný životopis, Martin (publikovaný prvý raz v Slovenských pohľadoch na pokračovanie v rokoch 1909 a 1910)

Preklady:

  • 1871Shakespeare, W. : Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka, Martin
  • 1880 – Börnstein, H. : Oklamaní klamári, Martin
  • 1880Fredro, A. : Dámy a husári, Martin
  • 1900Benedix, R. : Nežné príbuzenstvo, Martin
  • 1900Fredro, A. : Hrúza, čo sa robí, Martin
  • 1907 – Birch-Pfeifer, Ch. : Diablik, Martin


Literatúra

  • BOTTO, Július: Ján Francisci : nákres životopisný. Rimavský Sobota : Miestny odbor Matice slovenskej, 1922.
  • ELIÁŠ, Michal (ed.): Listy Jána Francisciho 1. Martin : Matica slovenská, 1990, 276 s. ISBN 80-7090-067-7
  • FRANKOVÁ, Libuša: Ján Francisci-Rimavský (1822-1905) : politik a národovec, predstaviteľ vznikajúceho moderného slovenského meštianstva. Prešov : Centrum antropologických štúdií, 2010, 161 s. ISBN 978-80-89450-00-8
  • ŽILÁK, Ján: Ján Francisci-Rimavský - genealógia rodu. [Martin] : Slovenská genealogicko-heraldická spoločnosť pri Matici slovenskej, 2000, 43 s. ISBN 80-968341-6-9

Iné projekty

Externé odkazy

  1. Aké boli ďalšie osudy potomkov Janka Francisciho v Rusku? [online]. HistoryWeb.sk, [cit. 2020-04-20]. Dostupné online.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.