Gerhart Hauptmann

Gerhart Hauptmann sa narodil roku 1862 v rodine pruského hoteliéra v malom sliezskom mestečku Obersalzbrunn (dnes je súčasťou Poľska a volá sa Szczawno Zdrój). Po absolvovaní Realschule v Breslau (teraz poľské mesto Vroclav) ho poslali na strýkovu farmu v Jauer (teraz poľský Jawor), aby študoval poľnohospodárstvo. Hauptmann však neobľuboval život na vidieku, preto sa čoskoro vrátil do Breslau, kde začal študovať na umeleckej škole, keďže sa chcel stať sochárom. Na škole sa zoznámil so svojim celoživotným priateľom, nemeckým maliarom Josefom Blockom. Potom študoval sociológiu a prírodné vedy na univerzite v Jene a v Berlíne a v rokoch 1883 a 1884 pôsobil ako sochár v Ríme. V roku 1885 sa oženil, usadil sa v Berlíne a plne sa venoval literárnej činnosti. Netrvalo dlho a získal si povesť popredného predstaviteľa nielen nemeckej, ale aj svetovej modernej drámy. V roku 1891 sa presťahoval do Schreiberhau (dnes poľská Szklarska Poreba) v Krkonošiach, roku 1894 navštívil Ameriku a od roku 1907 žil v Agnetendorfu (dnes poľský Jagniątków), taktiež v Krkonošiach.

Jeho prvé diela boli ovplyvnené naturalizmom (napríklad slávna dráma Vor Sonnenaufgang s drastickými scénami, ktoré vyvolali škandál, alebo Fuhrmann Henschel, kde hlavnú postavu doženie žena k samovražde). Neskôr sa v dielach objavujú aj prvky symbolizmu a novoromantizmu (dráma Hanneles Himmelfahrt, kde sa realita prelína so snom, alebo rozprávková hra Die Versunkene Glocke). Jeho dráma aj próza sa vyznačuje dokonalým a podrobným vykreslením povahových vlastností vystupujúcich postáv. V roku 1912 mu bola udelená Nobelova cena za literatúru „… hlavne za bohatú, mnohostrannú, vynikajúcu tvorivú činnosť v oblasti dramatického umenia“ (citácia zo zdôvodnenia Švédskej akadémie).

Gerhart Hauptmann

Vo svojich najlepších dielach (vytvorených predovšetkým pred prvou svetovou vojnou) stvárnil Hauptmann s veľkým citom sociálnu problematiku svojej doby, často aj v historických kulisách. V jeho dielach sa prelína súcit s biedou a kritika vtedajšej spoločnosti so zachytením prvkov života do tej doby často tabuizovaných (rozklad malomeštiackych rodín, náboženské a sociálne problémy, biedu proletariátu a byrokratizmus). Tento citlivý prístup k otvoreným otázkam jednotlivca, národa aj ľudstva sa však v povojnovej dobe zmenil, pretože Hauptmann vďaka svojej pasivite nedokázal uhájiť svoje skoršie humanistické postoje.

Po nástupe Adolfa Hitlera k moci v roku 1933 zostal v Nemecku a stiahol sa čiastočne do ústrania. Nacistický režim ho síce neobľuboval, ale pretože potreboval reprezentatívneho spisovateľa staršej generácie, žijúceho klasika, povoľoval nové inscenácie mnohých jeho divadelných hier. Hauptmann sa na niektorých predstaveniach dokonca zúčastňoval v čestnej lóži spoločne s predstaviteľmi Tretej ríše (napr. s Hermannom Göringom). Jeho dráma Die Weber z roku 1892, v ktorej vykresľuje útlak a štrajk krkonošských tkáčov v štyridsiatich rokoch 19. storočia, sa hrať nesmela. Kuriózne je, že počas druhej svetovej vojny chceli nacisti túto hru napriek tomu uviesť, ale s novým, optimistickým koncom, zhruba v tom zmysle, že sa spomínaným tkáčom v hitlerovskom štáte darí dobre. Gerhart Hauptmann ale tento zámer odmietol. Na konci vojny potom Hauptmann vo februári roku 1945 zažil spojenecké bombardovanie Drážďan, pri ktorom bolo mesto takmer zničené.

Gerhart Haputmann zomrel v roku 1946 vo svojom dome v Agnetendorfe (Jagniątków).

• Nemecká literatúra

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gerhart Hauptmann

• Nobel Prize bio
• http://nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/1912/hauptmann-autobio.html
• Muzeum Gerharta Hauptmanna - nemecky, poľsky a anglicky
• http://www.skolavpohode.cz/clanek.asp?polozkaID=5963 - česky
• http://www.lehrer.uni-karlsruhe.de/~za874/homepage/hauptmann.htm - nemecky