Knut Hamsun
Knut Hamsun (* 4. august 1859, Vågå, Nórsko – † 19. február 1952, Voerholmen, Nórsko), vlastným menom Knud Pedersen, bol nórsky spisovateľ, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru.
| Knut Hamsun | |||
.jpg.webp) nórsky spisovateľ | |||
| Narodenie | 4. august 1859 Vågå, Nórsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 19. február 1952 (92 rokov) Voerholmen, Nórsko | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Webstránka | hamsunsenteret.no | ||
| Projekt Guttenberg | Knut Hamsun (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Narodil sa v rodine krajčíra, vyrastal na severe Nórska. Keď mal desať rokov, rodičia ho poslali za strýkom, od ktorého čoskoro utiekol a následne pracoval ako učeň v obchode. Roku 1879 odišiel do Kodane, kde neuspel u vydavateľa. Vrátil sa teda do Nórska, v rokoch 1882 – 88 žil v USA, pracoval ako rybár a sprievodca. V tom čase začal hlboko nesúhlasiť s „anglickým a americkým tržným a nemorálnym pohľadom na spoločnosť“. V roku 1888 sa vrátil do Kodane a v roku 1893 odišiel do Paríža. V rokoch 1898 – 99 cestoval s manželkou po Európe a Ázii. Neskôr žil znova v Dánsku, od roku 1918 v Nórsku neďaleko Narviku.
Životopis
Prvé uznanie prišlo s čiastočne autobiografickým románom Sult (Hlad), ktorý bol vydaný v roku 1890. Opisuje v ňom šialenstvo mladého spisovateľa spôsobené hladom a chudobou. Využíva pritom prepracované psychologické monológy. Tento román je v mnohom predchodcom diela Franza Kafku a ďalších spisovateľov zo začiatku 20. storočia, ktorí sa tiež venovali problematike životných podmienok jedinca.
Hamsunovým majstrovským dielom sa stali romány Mystéria alebo Pan. Za román Požehnanie zeme dostal roku 1920 Nobelovu cenu za literatúru. Vo všetkých týchto dielach je ústrednou postavou osamotený hrdina, ktorý stratil dôveru k svojmu okoliu. Hrdina je nakoniec porazený spoločenskými pravidlami a sebeckosťou vďaka neodvrátiteľným zákonom víťazstva silnejšieho (Hamsun sa v tomto inšpiruje Nietzscheho filozofiou).
Vo svojich ďalších dielach sa Hamsun s obľubou venoval témam z nórskej prírody alebo najvnútornejšej ľudskej psychológie. Stal sa uznávanou osobnosťou celého Nórska, známou po celom svete.
Začiatkom druhej svetovej vojny začal Hamsun v pokročilom veku podporovať pronacistický režim nórskeho kolaboranta Vidkuna Quislinga. Na tomto jeho kroku mala významný podiel aj Hamsunova manželka. Hamsun sa postupne stále viac kompromitoval a strácal popularitu. Roku 1943 sa napríklad zišiel s Josephom Goebbelsom a venoval mu svoju medailu Nobelovej ceny. Hamsun sa stretol dokonca aj s Adolfom Hitlerom, ktorého sa pokúsil presvedčiť o potrebnosti odvolať ríšskeho komisára v Nórsku Josefa Terbovena. Po Hitlerovej smrti vyšli v novinách Hamsunove články, v ktorých bol Hitler nekriticky vychvaľovaný.
Keď skončila vojna, Hamsun bol najprv internovaný na psychiatrickej klinike a potom umiestnený v starobinci. Počas vyšetrovania Hamsunovho prípadu nórski lekári označili jeho psychické schopnosti za „trvalo oslabené“. Nakoniec bol za kolaboráciu odsúdený na pokutu 325 000 nórskych korún.
Hamsun vyšetrovanie opísal v memoárovej knihe Na zarastených chodníkoch, vydaná v roku 1949, kde okrem svojej obhajoby dokazuje nadhľad a schopnosť sebareflexie. Po Hamsunovej smrti boli témy o jeho diele a živote na dlhý čas tabuizované.
Film
V roku 1996 natočil švédsky režisér Jan Troell filmovú biografiu Hamsun v hlavnej úlohe s Maxom von Sydowom, ktorý za stvárnenie Hamsuna získal niekoľko cien.
Dielo
Externé odkazy
- Hamsunova bibliografia
- Knut Hamsun Online(po nórsky)/(po dánsky)/(po anglicky)/(po nemecky)//(po francúzsky)