José Echegaray y Eizaguirre

Od detstva obdivoval divadlo, vyštudoval však technické vedy a ekonómiu. Uplatnil sa aj v politike - od roku 1868 bol členom španielskej vlády. Jeho prvé diela boli plné romantiky, ale ovplyvnila ho tvorba Henrika Ibsena. Ako dramatik si zachovával prísny morálny pohľad na umelecké zobrazovanie ľudských osudov a stretával sa s nadšeným súhlasom početných obdivovateľov. Objavovali sa však aj prísne a kritické hlasy. Hovorilo sa, že jeho drámy majú podobu rovníc a matematických problémov, pretože sú písané z pohľadu matematika a verejného činiteľa, ktorý etické hodnoty neúprosne stavia proti slabostiam človeka. Nikto však nemohol poprieť, že jeho diela sa vyznačujú hlbokým mravným poňatím.

Je autorom asi šesťdesiatich drám, ktorých hybnou silou je romantická vášnivosť a osudovosť, na ktoré sa napája pozitivistická didaktičnosť. Niektoré sú písané vo veršoch. Boli vypočítané na efekt a dočasne zaujali aj divákov v zahraničí (dnes je Echegaray v podstate takmer neznámym autorom). Roku 1904 mu bola spoločne s francúzskym básnikom Frédéricom Mistralom udelená Nobelova cena za literatúru „… so zreteľom k obsiahlemu a geniálnemu dielu, ktoré samostatným a originálnym spôsobom oživilo veľké tradície španielskej drámy“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie).

• El libro talonario (1874)
• Le esposa del vengador (1874)
• En puńo de la espada (1875)
• O locura on santidad (1877)
• En el pilar y en la cruz (1878)
• En el seno de la muerte (1879)
• La muerte en los labiios, (1880)
• El gran Galeoto (1881)
• Lo sublime en lo vulgar (1890)
• En crítico incipiente (1891)
• El hijo de Don Juan (1892)
• Malas Herencias (1892)
• El estigma (1895)
• Mancha que limpia (1895)
• Mariana (1895)
• La duda (1898)
• El loco dios (1900)
• A fuerza de arrastrarse (1905)
• Recuerdos (1917)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému José Echegaray y Eizaguirre

• Nobel Prize bio