Sully Prudhomme
Sully Prudhomme vlastným menom René François Armand Prudhomme (* 16. marec 1839, Paríž – † 6. september 1907, Châtenay-Malabry) bol francúzsky básnik a esejista, prvý nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, ktorá mu bola udelená v roku 1901 „…ako uznanie za vynikajúcu básnickú tvorbu, ktorá až do posledných rokov prináša svedectvo o vznešenom idealizme, umeleckej dokonalosti a o vzácnom spojení kvalít srdca a intelektu“ (citácia z odôvodnenia Švédskej akadémie).
| Sully Prudhomme | |||
 francúzsky básnik | |||
| Narodenie | 16. marec 1839 Paríž, Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 6. september 1907 (68 rokov) Châtenay-Malabry, Francúzsko | ||
| Odkazy | |||
| Projekt Guttenberg | Sully Prudhomme (plné texty diel autora) | ||
| Commons |  | ||
| |||
Ako dvojročnému mu zomrel otec. V škole ho zaujímala hlavne matematika, filozofia a klasická filológia, pokračovať vo vedeckej činnosti sa vzdal pre chorobu očí. Prvýkrát sa zamestnal ako úradník v továrni, v roku 1860 však odišiel študovať právo. V roku 1865 začal publikovať melancholické básne, inšpirovali ho k tomu vlastné nešťastné milostné pomery. Záľuba vo filozofii sa prejavila vo väčšine jeho poetickej tvorby.
Bol vedúcou osobnosťou parnasistického hnutia, ktorého cieľom bolo obnoviť eleganciu poézie ako reakcia na romantizmus. Jeho snom bolo spojenie vedy a poézie. V roku 1881 bol zvolený do Francúzskej akadémie (Académie française).
Dielo
Poézia
- Stances et poèmes, 1865.
- Les épreuves, 1866.
- Les solitudes: poésies, A. Lemerre (Paris), 1869.
- Les destins, 1872.
- La France, 1874.
- Les vaines tendresses, 1875.
- Le Zénith (poem), published in journal Revue des deux mondes, 1876.
- La justice (poem), 1878.
- Poésie, 1865 – 88, A. Lemerre, 1883 – 88.
- Le prisme, poésies diverses, A. Lemerre (Paris), 1886.
- Le bonheur (poem), 1888.
- Épaves, A. Lemerre, 1908.
Próza
- Œuvres de Sully Prudhomme (poézia a próza), 8 dielov, A. Lemerre, 1883 – 1908.
- Que sais-je? (filozofia), 1896.
- Testament poétique (esej), 1901.
- La vraie religion selon Pascal (esej), 1905.
- Journal intime: lettres-pensée (denník), A. Lemerre, 1922.
Iné projekty
| Predchodca Prosper Duvergier de Hauranne |
Kreslo 24 Francúzska akadémia 1881-1907 |
Nástupca Henri Poincaré |