Rudolf Eucken

Rudolf Christoph Eucken študoval na univerzitách v Berlíne a Göttingene klasickú filológiu, históriu a filozofiu a hlboko sa zaoberal Aristotelovými postupmi a výrazovými prostriedkami. V rokoch 1871 až 1874 pôsobil ako univerzitný profesor filozofiu v Bazileji a od roku 1874 až do roku 1920 v Jene.

V 80. rokoch 19. storočia vystúpil ako vedúci činiteľ hnutia kritizujúceho prevládajúci naturalisticko-pozitivistický svetový názor. Vo svojom diele sa snažil na základe tradícií nemeckého klasického idealizmu vytvoriť vlastnú koncepciu metafyziky ducha, ktorá spája filozofický aktivizmus s kresťanským náboženstvom a s niektorými prvkami neskoršej filozofie života.

Východiskom jeho prác, v ktorých sa usiloval o obnovu idealistického myslenia a tvorivých síl ľudstva, bolo poňatie duchovného sveta ako autonómneho, večného, ktoré má absolútny zmysel a hodnotu. Ako zástanca neoidealizmu žiadal a zdôvodňoval zjednotenie tvorby a života do mravno-duchovného činu, ktorý by prekonal úpadok modernej civilizácie spočívajúcej v tom, že sa kultúrna práca stala neosobnou, čím by sa opätovne vytvoril ozajstný duchovný život.

Svoj myšlienkový postup Eucken označoval ako noologickú metódu, ktorá spočívala v tom, že duchovný svet nechápal len psychologicky, ale aj ako objektívnu hodnotu. Zmysel bytia videl v aktívnom naplňovaní duchovných hodnôt.

Euckenove spisy sa vyznačujú obrovským kazateľským pátosom, ktorý pôsobil najmä proti odľudšteniu ľudskej kultúry. Hlavne preto bola roku 1908 Euckenovi udelená Nobelova cena za literatúru „... za závažné hľadanie pravdy, prenikavú silu myslenia a široký rozhľad, za vrelosť a mohutnosť štylistického stvárnenia, s ktorými v početných prácach hájil a rozvíjal idealistickú životnú filozofiu“ (citácia zo zdôvodnenia Švédskej akadémie).

Druhý raz v histórii udeľovania Nobelovej ceny ju neudelili za krásnu literatúru, ale za iné spisy, ktoré svojou formou a poňatím majú literárnu hodnotu, ako je uvedené v príslušných stanovách k Nobelovej cene (prvým takýmto nositeľom bol roku 1902 nemecký historik Theodor Mommsen).

Rudolf Christoph Eucken (uprostred) na univerzite v Göttingene (1865)

• Die Methode der aristotelischen Forschung (1872, Metóda Aristotelových bádaní)
• Grundbegriffe der Gegenwart (1878, Základné pojmy moderného filozofického myslenia)
• Geschichte der philosophischen Terminologie (1879, Dejiny filozofického názvoslovia)
• Die Einheit des Geistesleben (1888, Jednota duchovného života)
• Die Lebensanschauungen der grosser Denker (1890, Veľkí myslitelia a ich pohľady na život)
• Der Kampf um einen geistigen Lebensinhalt (1896 Zápas za duchovný obsah života)
• Der Wahrheitsgehalt der Religion (1901, Pravda náboženstva)
• Grundlinien einer neuen Lebensanschauung (1907, Podstata života a životné názory)
• Philosophie der Geschichte 1907, Filozofia dejín)
• Geistige Stromungen der Gegenwart (1908, Hlavné prúdy moderného myslenia)
• Der Sinn und Wert des Lebens (1908, Zmysel a hodnota života)
• Können wir noch Christen sein? (1911, Môžeme ešte byť kresťanmi?)
• Der Sozialismus und seine Lebensgestaltung (1921, Socializmus a jeho utváranie)

• Nobel Prize bio
• http://nobelprize.org/nobel_prizes/literature/laureates/1908/eucken-bio.html
• http://www.dhm.de/lemo/html/biografien/EuckenRudolf/ - po nemecky
• http://www.kirjasto.sci.fi/eucken.htm - po anglicky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rudolf Eucken