Mária de Guise

Narodila sa ako najstaršia dcéra vojvodu Klaudia de Guise a jeho manželky Antoinetty Bourbonskej. Keď mala osemnásť rokov, vydala sa 4. augusta 1534 v kaplnke kráľovského paláca v Louvre za Ľudovíta Orleánskeho, vojvodu z Longueville. O rok neskôr, 30. decembra 1535, sa jej narodilo prvé dieťa, syn František. V zime nasledujúceho roka bola pozvaná do Škótska, kde sa konala svadba škótskeho kráľa Jakuba V. a francúzskej princeznej Magdalény Valois, najstaršej dcéry Františka I. Keď 9. júna 1537 jej manžel zomrel, stala sa vo veku 21 rokov vdovou. O dva mesiace neskôr, 4. augusta 1537, porodila Mária svoje druhé dieťa, syna Ľudovíta, ktorý vo veku štyroch mesiacov zomrel.

Po smrti svojej manželky Magdalény sa škótsky kráľ opäť vybral do Francúzska pre nevestu. Mária de Guise bola dobrou partiou i pre kráľa, čoho dokladom je i to, že sa o jej ruku uchádzal i sám Henrich VIII., hoci jeho hlavným dôvodom bolo, aby Jakub nemohol posilniť svoje vzťahy s katolíckym Francúzskom. Katolícki de Guisovci však dali prednosť rovnako nábožensky orientovanému Jakubovi.

Mária bola šokovaná, keď jej oznámili, že pre ňu dohodli nový sobáš. Dovtedy žila v prosperujúcom, takmer luxusnom prostredí, a nijako sa jej nechcelo opustiť kultúrne vyspelejšie a jemnejšie Francúzsko a odísť ďaleko od svojej rodiny, do podľa nej barbarského a drsného Škótska. Na jej nevôli sa podpísal aj fakt, že ešte uplynul len krátky čas od vtedy, čo ovdovela a prišla o svojho syna, no napokon sa podvolila želaniu svojho otca. Svadba sa konala v máji 1538 v parížskom chráme Notre-Dame, kde Jakuba zastupoval Róbert, lord Maxwell.

Keď Mária v júni opustila Francúzsko, zanechala doma svojho prvorodeného syna, ktorého si nesmela so sebou vziať do svojho nového domova. Na pobreží Škótska pristála 10. júna 1538, a vo Fife ju oficiálne privítal jej manžel Jakub. Mária bola prekvapená uvítaním, pretože prichádzala s presvedčením, že jej nová vlasť je barbarská a nekultúrna zem. Napriek tomu Mária do Škótska priniesla renesančného ducha Francúzska, módu i zvyky. Niekoľko dní po jej príchode sa konala ich svadba ešte raz, a tentokrát sa na nej zúčastnili obaja osobne, a 22. februára 1540 bola Mária v Holyroodskom opátstve korunovaná za škótsku kráľovnú. 22. mája 1540, len tri mesiace po korunovácii, priviedla Mária v Saint-Andrews na svet prvého syna – následníka trónu Jakuba, ktorý však žil len necelý rok. 24. apríla 1541 priviedla na svet druhého syna, Roberta, vojvodu z Albany, ktorý ale o dva dni neskôr zomrel. Ďalšie dieťa – tentokrát dcéra – sa narodila 8. decembra 1542. Len niekoľko dní po narodení malej Márie sa stala Mária de Guise po druhý raz vdovou, keď duševne zlomený Jakub V. zomrel na svojom hrade Falkland.

Po Jakubovej smrti sa novou kráľovnou stala len niekoľkodňová Mária. Keďže ešte nebola schopná sama vládnuť, regentkou sa stala jej matka. Jej regentstvo neprebehlo bez problémov – čoraz viac musela bojovať proti protestantom, ktorých tajne podporovala anglická kráľovná Alžbeta I. Mária poslala svoju dcéru na výchovu na francúzsky kráľovský dvor, kde mala vyrastať spolu s deťmi Henricha II., a neskôr sa stať manželkou Henrichovho následníka Františka II. Mária nechala svoju dcéru v rukách svojej rodiny de Guise a neprestávala sa zaujímať o jej pokroky, no navštívila ju vo Francúzsku len jediný raz. V roku 1559 škótsky parlament Máriu zbavil regentstva.

Zomrela 11. júna 1560 v Edinburghu na vodnatieľku. Jej telo bolo prevezené do Francúzska a pochované v kostole pri ženskom kláštore v Reims, kde bola opátkou jej sestra Renée.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mary of Guise na anglickej Wikipédii.