Turčianska Štiavnička

Dunino je hovorový názov oblasti južne nad obcou, z ktorej je vyhľad na celú obec, a aj niektoré susedné obce, a na okolité pohoria Malej a Veľkej Fatry. Pod Dunino sa nachádza v nadmorskej výške približne od 440 m n. m. až po 540 m n. m.

Vznik pomenovania tejto zujímavej lokality nie je presnejšie známy, ale je pravdepodobné že to bolo nížinné sídlisko ľudu púchovskej kultúry z doby rímskej. Názov je pravdepodobne odvodení od slova duní, dunieť, keďže pri silnejších zvukoch sa to ozýva z každej strany. V nedávnej minulosti sa tam konalo každoročne palenie Jánskej vatry.

Obcou preteká Kantorský potok, prítok Váhu.

• Révayovský kaštieľ, rozsiahla dvojpodlažná stavba na nepravidelnom pôdoryse, ktorá sa formovala od konca 16. storočia do druhej polovice 19. storočia. Nachádza sa uprostred areálu v južnej časti obce skladajúcom sa z parku, kaštieľa samotného a oranžérie. Rozsiahla dvojpodlažná stavba má nepravidelnú dispozíciu, zloženú z navzájm prepojených krídel. Centrálnym priestorom je vnútorné nádvorie. Pravdepodobne najstaršiu etapu tohto konglomerátu predstavuje budova štiavnického majera, ktorá je písomne doložená už v roku 1534. Išlo o majetok Michala Révaia. Ďalšou stavebnou etapou z konca 16. storočia je stavba renesančného kaštieľa Gabriela Révaia, ktorý do novej stavby začlenil aj objekt majera.[4] V tomto období kaštieľ predstavoval len blokovú dvojpodlažnú stavbu s dvoma nárožnými valcovými vežami. Úpravy a prístavby prebiehali aj v nasledujúcich storočiach. V prvej štvrtine 18. storočia vybudoval Peter II. Révai barokovú stavbu kaštieľa na pôdoryse písmena L. Matej Bel potvrdzuje nesúrodoť tejto stavby, zloženej z troch častí. To bolo spôsobené vlastníckymi vzťahmi, kedy každá časť patrila inému členovi révaiovskej rodiny. Štiavnický kaštieľ bol hlavnou rezidenciou sklabinsko-blatnickej vetvy tohto rodu. V súvislosti s udelením grófskeho titulu Révaiovci uskutočnili rozsiahle úpravy, ktoré zvýšili reprezentatívnosť ich sídla. Osadili slávnostné trojramenné schodicko a vybudovali kaplnku. Na začiatku 20. storočia vznikol na mieste južnej terasy rizalit s podlubím na prízemí a na poschodí s troma osami centrálnej fasády vrcholiacej ozdobnou atikou s révaiovským erbom. Révaiovci obývali kaštieľ do roku 1944. V nasledujúcich obdobiach dochádzalo k častej zmene majiteľa, postupnej devastácii, snahám o obnovu, ktoré troskotali na nedostatku finančných prostriedkov. Tieto skutočnosti viedli do súčasného havarijného stavu kaštieľa.[5]

• 
  Kaštieľ
• 
• 
• 
  Erb na fasáde kaštieľa

• Štiavnický park, anglický krajinársky park pri kaštieli z prelomu 18. a 19. storočia. Pôvodne mal podobu obdĺžnikovej záhrady obkolesenej lipami. V prvej polovici 19. storočia bola táto geometricky riešená záhrada premenená na dobovo módny anglický krajinársky park. Výrazné zmeny nastali v 70. rokoch 19. storočia, kedy tu pôsobil záhradník Gerhard Křivánek. Vybudoval systém rybníkov na pôvodne zavodnených lúkach. Do parku umiestnil množstvo domácich aj cudzokrajiných drevín a živých stien. Na začiatku 20. storočia tu vznikol aj tenisový dvorec, altánok a secesná fontána. Podobne ako kaštieľ aj park so zmenou majiteľov trpí devastáciou.[6]

• Oranžéria, emírový skleník v parku kaštieľa z rokov 1838–1841. Vznikla podľa návrhu Matúša Šmalu. Pôvodne bola určená na uschovanie teplomilných rastlín v chladných obdobiach. Architektonicky je budova pretiahnutý obdĺžnik s výrazným trojosovým rizalitom s vysokými úzkymi oknami ukončenými polkruhovým záklenkom. Rizalit je zavŕšený trojuholníkovým štítom s tympanónom.[7]

• 
  Park pri kaštieli
• 
• 
• 
• 
• 
  Oranžéria v parku
• 

• Pohrebná kaplnka rodiny Révaiovcov, neogotická stavba na pôdoryse gréckeho kríža so západným vstupom z prelomu 19. a 20. storočia. Ide o stavbu nadpriemernej kvality v prostredí Turca. Centrálny priestor je zaklenutý krížovou klenbou. Členitosť fasády je daná pôdorysom, ale aj rytmom opakujúcich sa oporných pilierov. Fasády sú pokryté kvádrovaním a ukončené trojuholníkovými štítmi. Vstup je riešený ako ústupkový portál s profilovanou lomenou archivoltou.[8]

• Rodný dom básnika Jána Kostru, ľudová trojpriestorová stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku 1900. Od roku 2010 sa tu nachádza expozícia venovaná osobnosti jána Kostru.[9]

• Obecná zvonica, jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse štvorca z prvej polovice 19. storočia. Pôvodne mala dve úrovne, v roku 1932 bola nadstavaná o tretiu úroveň. Má hladké fasády členené kordónovými rímsami a trojstupňovou ihlancovou helmicou. Rezonančné otvory sú polkruhovo ukončené. Nachádza sa tu neskorobarokový zvon z roku 1753.[10]

• 
  Mauzoléum rodu Révaiovcov
• 
  Rodný dom Jána Kostru
• 
  Dedinská zvonica

• Anton Révai (Révay) (* 1718 – † 1783, Močenok), rožňavský a nitriansky biskup.
• Ján Kostra (* 1910 – † 1975), básnik, maliar, esejista, autor literatúry pre mládež a prekladateľ
• Ľuba Pavlovičová-Baková (* 1924 – † 1998), folkloristka, speváčka ľudových piesni, tanečníčka, redaktorka, dramaturgička a zberateľka ľudových piesní.
• Juraj Kalnický (* 1951), básnik, prozaik, v civilnom zamestnaní andragóg