Budiná

Obec sa nachádza v horskom krajinnom celku Ostrôžky [4]. Správne patrí do Lučenského okresu. Katastrálne susedí s obcami Ábelová, Detva, Podkriváň, Píla, Divín a Tuhár. Pri pohľade z juhu dominuje nad obcou majestátny vrch (tzv. rázsocha) Jasenia (771 m n. m.). Pri pohľade od severu je v pozadí rozložitý vrch Sedem chotárov. Popri Budinej preteká sprava Tuhársky potok (napája vodnú nádrž Ľadovo pri Lučenci) a zľava Budinský potok (ten napája Ružinskú priehradu). Oba potoky pramenia na Budinských lazoch, kde pramení aj Krivánsky potok. Nad Budinskými lazmi sa vypína najvyšší vrch Ostrôžok na území Novohradu Javor (821 m n. m.), dlhoročný cieľ tzv. Novoročných výstupov na Javor. Vrch Javor dal názov Mikroregiónu Javor.

Snáď najnavštevovanejším prírodným výtvorom v katastrálnom území obce sú čadičové vyvreliny (vulkanické brekcie – pyroklastiká) na Budinských lazoch, tzv. Kamenné vráta, s výhľadom na Bralce, Javorie, Ostrôžku, Javor a Poľanu. Pozoruhodná je aj maloplošná chránená oblasť Budinská skala (765 m n. m.), kde sa nachádza aj 5 m dlhý jaskynný útvar Jánošíkova izba. Za dobrých poveternostných podmienok je možné z vrcholu Jasenia vidieť Kremnické vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a Západné Tatry s dominantou Kriváňa (2 495 m n. m.). Výhľad na juh lemuje pohorie Cerovej vrchoviny s dominantou Karanča (729 m n. m.) a východný okraj pohoria Matra s jeho najvyšším vrchom Kékes (1 014 m n. m.).

Podľa tradície založili obec korytári z Budína, pričom toto remeslo v obci pretrvalo až do polovice 20. storočia. Prvá písomná zmienka z roku 1393 uvádza názov Brtolehutaya [5]. V neskorších prameňoch sa uvádza názov Budalehota (1467) či Budaszállás. Názov Budiná sa začínal používať koncom 18. storočia.

Osada najprv patrila pod Divínske hradné panstvo, od roku 1554 do 1595 pod Sečiansky sandžak. V rokoch 1585 – 1586 bol vlastníkom Budinej Mohamad bin Ali. Po vyhnaní Turkov sa Budiná znovu ocitla v majetku Divínskeho hradu.

Za vlády Balaššovcov prijalo obyvateľstvo Budinej podľa vzoru „Cuius regio, eius religio“ reformáciu. Obec patrila pod matkocirkev Polichno. V roku 1686 sa novými pánmi divínskeho panstva stali Zichyovci, ktorí sa začali snažiť o rekatolizáciu poddanských obcí. Evanjelické učenie však medzičasom na Budinej silno zakorenilo. Podobrotky sa Budinú rekatolizovať nedarilo, a tak boli všetci dospelí muži v roku 1717 uväznení v Haliči, kde ich donútili platiť dávky (štólu) divínskemu plebánovi. Táto situácia podnietila Jána Madácha k osobnej audiencii u Márie Terézie.

Ekonomický tlak mal svoje ovocie, nakoľko v období zavedenia tolerančného patentu už bola Budiná znovu spolovice katolícka. Samostatný ev. a.v. zbor vnikol na Budinej až v roku 1856, dovtedy bol zbor administrovaný z Polichna. Katolícki veriaci patria stále pod divínsku farnosť.

V roku 1890 vyvolala pozornosť vzbura roľníkov, ktorú podnietilo nespravodlivé rozdelenie pozemkov. V roku 1895 postihol Budinú veľký požiar, ďalší vypukol 18. októbra 1935. Iba krátku históriu mala ťažba kremeňa (albitu a chloritov) v lome pod Javorom, v súčasnosti je toto ťažobné miesto zatopené.

Počas Slovenského národného povstania bolo do povstaleckej armády zmobilizovaných 127 mužov, ďalší odišli k partizánom. Po porážke povstania boli mnohí Budinci internovaní v nemeckých pracovných táboroch. V decembri 1944 a januári 1945 podnikli nemecké jednotky trestné výpravy do okolia Budinej, podnietené zavraždením a olúpením dvoch nemeckých vojakov. Zajali trinásť partizánov a šesť obyvateľov Budinských lazov. Odvliekli ich do Piešťa, kde ich mučili a 24. januára 1945 bosých hnali nazad na Budinské lazy. Tam ich pri osade Vyletelovci na výstrahu obesili. Poprave sa museli prizerať občania Budinej, ktorých tam nahnali Nemci. Na pamiatku popravených bolo toto miesto vyhlásené za Pamätný les pri Budinej.

V roku 1955 sa komunisti pokúsili zabrať časť farskej záhrady na stavbu obchodného domu, čo viedlo k občianskym nepokojom a zatýkaniu [6].

Na vŕšku nad Budinou v 60. rokoch 20. storočia postavili obeseným pamätník, ktorý sa stal za socializmu najexponovanejším miestom pre náučné antifašistické výlety a slávnosti v Lučenskom okrese. Ďalší pamätník odhalili priamo na mieste popravy v roku 2007.

Budiná sa pripomenula svetu v roku 2001, kedy víchrica a mráz polámali stromy a obec sa ocitla na dlhý čas bez elektrického prúdu. 15. augusta 2010 sa krajom obce prehnalo tornádo, ktoré lámalo stromy a zhodilo strechu hospodárskej budovy.

Budiná patrila v minulých storočiach medzi najpočetnejšie osídlené dediny Novohradu (7. najväčšie sídlo v roku 1910) [7]. Národnosť pôvodných osídlovateľov nie je známa, no už na konci 18. storočia Budinú obývali prakticky výlučne Slováci. Tento stav pretrval dokonca i v období maďarizácie, kedy sa v roku 1910 z 1478 obyvateľov hlásilo k slovenskej národnosti až 1462 ľudí.

Obyvateľstvo sa živilo najmä poľnohospodárstvom, čoho zrejmým dôkazom je úplne vyklčovaní povrch rázsochy Jasenia, kde sú ešte stále viditeľné do svahu zarovnané pásy polí (tzv. prielohe). O značnej chudobe obyvateľstva svedčí nízky pomer množstva pôdy na domácnosť (do 5 bratislavských meríc).

Napriek potenciálu „povstaleckej“ obce nastalo po II. svetovej vojne masívne vyľudňovanie. Mnoho Budincov sa odsťahovalo najmä do Lučenca, Tomášoviec (svedectvom je tamojšia Budinská ulica, jediná na svete) a Haliče.

• 
  Dom smútku
• 
  Pohľad od pomníka
• 
  Na lazoch
• 
  Drevený kríž - Vyletelovci
• 
• 
  Skaly pod Jasením
• 
  Kamenné vráta
• 
  Budinská skala

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Budiná

• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
• Štatistické údaje