Partizán

Partizán (z franc. partisan[pozn 1]) je člen neregulárnych ozbrojených síl zložených prevažne z domáceho obyvateľstva (partizánskeho hnutia), ktoré vedú vojenské alebo polovojenské operácie (partizánsku vojnu) na území obsadenom protivníkom alebo v priestore nevhodnom na pôsobenie.[2][3][4] Zastaraný Vojenský terminologický slovník (1966) sa zmieňuje tiež o dobrovoľnej účasti vo vojne ako o dôležitom atribúte príslušnosti osoby k partizánskemu hnutiu.[5]

O povstaleckých periodikách vydávaných na území Slovenska v rokoch 1944 – 1945 pozri povstalecká tlač.
Príslušníci Druhej dalmátskej proletárskej údernej brigády, počas pochodu pri dedine Vilusi v Čiernej Hore (1944)

Cieľom partizánskej vojny je vytvárať protivníkovi neznesiteľné podmienky na obsadenom území ničením jeho živej sily, vojenskej techniky, zbraní, materiálnych prostriedkov, narúšaním funkcií tyla a miest velenia. Partizáni za týmto účelom uskutočňujú rozviedku v jednotkách a útvaroch protivníka, odhaľujú miesta velenia a dislokáciu dôležitých objektov (skladov zbraní, munície, proviantu, spojovacích uzlov). Medzi základné spôsoby činnosti partizánskych jednotiek patria útoky na miesta velenia a štáby protivníka, diverzná činnosť, vyraďovanie dôležité objekty a komunikačné uzly z činnosti, ničia bojových prostriedkov a viazanie síl protivníka inou činnosťou. Partizánskej vojny sa pritom môžu zúčastniť aj jednotky regulárnych ozbrojených síl, ktoré operujú v tyle protivníka (napr. výsadok prechádza na partizánsku činnosť pokiaľ nedôjde k plánovanému spojeniu s prvosledovými zväzmi).[6][7]

Poznámky
  1. Franc. výraz partisan pôvodne označoval stúpenca nejakej strany, osoby či skupiny, z čoho sa významovo vyvinul do označenia bojovníka tvoriaceho súčasť menšej skupiny a bojovníka nepatriaceho k regulárnej armáde. Výraz pochádza z tal. partigiano – „stúpenec nejakej strany“, od parte – „strana“.[1]

Referencie
  1. Králik, Ľubor (2015), „partizán“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 424, ISBN 978-80-224-1493-7
  2. „guerrilla warfare / guérilla / gerilové bojové operácie; partizánska vojna“, SOŠ 3680 AAP-6 Slovník termínov a definícií NATO (9. vyd.), Bratislava: Úrad pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality, 2017 (vyd. December 2017), str. 312
  3. „guerrilla force“, Department of Defense Dictionary of Military and Associated Terms, [Washington, DC]: [United States Department of Defense], 2018 (vyd. September 2018), str. 108
  4. Allison, Ewen (c2011), „Irregulars“, Crimes of War, [s. l.]: The Crimes of War Education Project
  5. „Partyzán“, Vojenský terminologický slovník (1. vyd.), Praha: Naše vojsko, 1966, str. 424. „...osoba, která se ve válce dobrovolně chopila zbraně a bojuje v týlu okupantů. Partyzáni se sdružují ve skupiny a odřady. Mají-li v čele odpovědného velitele, jsou-li označeni viditelným a jednotným rozlišovacím znakem, nosí-li viditelně zbraň a v boji dodržují zásady mezinárodního práva, mají práva príslušníků pravidelného vojska“.
  6. Vallo, Dušan; et al. (2004), „PARTIZÁNSKA VOJNA“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 139, ISBN 80-89018-63-7
  7. Vallo, Dušan; et al. (2004), „PARTIZÁNSKA ČINNOSŤ“, Vojenský terminologický a výkladový slovník, [Bratislava]: Ing. Igor Kvasnica, str. 139, ISBN 80-89018-63-7
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.