Buzitka

Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie patrila obec Prša s pustatinou Bozita do Československej republiky, župy Novohradskej, notárskemu úradu Šávoľ. Územie dnešnej obce tvorilo jeden z veľkostatkov kniežaťa Coburga, ktorý tu vybudoval štyri hospodárske dvory - na osade Bozita (Žáčkov, Šubíkov a Blažejov dvor), na osade Széplak, celá terajšia osada Ipeľka a časť osady Dóra. Tieto dvory sa stávajú základom osád, z ktorých najviac rozkvitla osada Bozita. V roku 1925 sa prikročilo k výstavbe kolónie. Popri stavbách Coburga sa vybudovalo celkom 13 poľnohospodárskych usadlostí, v ktorej bol byt, maštaľ a samostatná stodola. Budovala sa úplne nová osada - Nový Sad, kde bolo postavených 16 hospodárskych usadlostí. Uznesením č. 5 Okresného úradu v Lučenci, zo dňa 5.6.1934 č. 1527/1934 prez., sa navrhuje, aby žiadosti kolónie Bozity ohľadne osamostatnenia sa, poťažne pretvorenia sa na samostatnú obec bolo vyhovené pod tou podmienkou, že pretvorenie sa Bozity na samostatnú obec aj zákonným podmienkam a predpisom vyhovuje. Dôvody: Okresné zastupiteľstvo považuje pretvorenie kolónie Bozity na samostatnú obec zo svojej stránky za odôvodnené pod podmienkou, že pretvorenie spomenutej kolónie na samostatnú obec neodporuje zákonným podmienkam. Do roku 1936 obec patrila do zväzku s obcou Prša. Obec sa osamostatnila len na krátku dobu, nakoľko rozhodnutím, ktoré sa stalo vo Viedni 2.novembra 1938 bolo Slovensko prinútené postúpiť Maďarsku južné územia. Bozita bola na dobu viac ako 5 rokov pričlenená k Maďarsku. Obyvatelia obce sa odsťahovali do Čiech a na Moravu a na opustené majetky prichádzajú občania z obcí Prša a Šávoľ. K 1. januáru 1956 bol počet obyv. nasledovný: Buzica 186, Nový Sad 84, Ipeľka 56, Dóra 107, Séplak 79, spolu 512. Prša mala len 292 obyvateľov.

Krajský národný výbor v Banskej Bystrici na zasadnutí 14. decembra 1956 uznesením č. 25/56 - KNV uzniesol podľa §-u 4. ods.2 zák. čís. 13/1954 Zb., o národných výboroch, odlúčiť osady Buzica, Nový Sad, Séplak, Ipeľka a Dóra od doterajšej materskej obce Prša v okrese Fiľakovo a pričleniť osady ku katastru novovytvorenej obce Buzitka, okres Lučenec. Voľby do MNV osamostatnenej obce sa konali vo februári. Na čelo obce sa dostal Štefan Kantor, tajomníkom sa stal Štefan Gibala. Obec si dáva za úlohu opraviť cesty v osadách Buzitka a Ipeľka, vybudovať hasičskú zbrojnicu, oplotiť miestny cintorín a zaviesť miestny rozhlas. V roku 1960 sa obec stáva sídlom matričného obvodu pre obce Veľké Dravce, Šávoľ, Prša a Fiľakovské Kováče. V nasledujúcom roku nastali zmeny vo vedení MNV. Do funkcie nového predsedu MNV bol zvolený Štefan Vetrák. V oblasti rozvoja verejno-prospešnej činnosti v obci sa pokračovalo v dokončení výstavby parku pred pomníkom, kde bolo vysadených 138 okrasných kríkov a 170 okrasných ruží. V areáli "Hájik" boli vykonávané práce na jeho oplotení v dĺžke 100 m a dokončené boli betonárske práce na tanečnom kruhu. V roku 1962 sa pokračovalo v rozostavaných prácach, najmä v úprave miestnych komunikácií v časti obce. Vo finančnom hospodárení bola vytvorená rezerva vo výške 50 000 Kčs. Tieto peniaze boli využité na výstavbu šatní pre futbalový oddiel, na pokračovanie oplotenia okolo parku, na dokončenie detského ihriska s potrebným zariadením a na rozšírenie verejného osvetlenia v parku i obci. Na MNV bolo uskutočnených celkom 32 sobášov a 3 uvítania detí do života. V priebehu roku 1968 bola zahájená rekonštrukcia a prístavba kultúrneho domu s predpokladaným nákladom 663 tisíc KČs. Rekonštrukcia a výstavba kultúrneho domu bola ukončená v roku 1971 a bola odovzdaná občanom do užívania. V priebehu roku 1973 sa v obci rozšírila bytová výstavba. V nasledujúcom roku bola zahájená výstavba materskej školy. 9.12.1975 bola ukončená výstavba Materskej školy v Buzitke s kapacitou pre 30 detí. Na zasadnutí rady MNV 10.4. 1979 bolo schválené premenovanie miestnej časti Széplak na Krásna.