Liptovský hrádok
Liptovský hrádok[1] alebo Hrádok alebo Nový hrad je zrúcanina vodného hradu, jedinečného na území Slovenska. Nachádza sa na malej vápencovej skale pri rieke Belá, v severnej časti mesta Liptovský Hrádok. Prvá písomná zmienka o hrade Wywar pochádza z roku 1341. Stavebne je prepojený s kaštieľom a v súčasnosti rekonštruovaná pamiatka je v súkromnom vlastníctve.
Liptovský hrádok (Hrádok) | |||
Zrúcanina hradu | |||
Hrad a kaštieľ | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Región | Žilinský kraj | ||
Okres | Liptovský Mikuláš | ||
Obec | Liptovský Hrádok | ||
Nadmorská výška | 650 m n. m. | ||
Súradnice | 49°2′45″S 19°43′59″V | ||
Materiál | kamenné murivo | ||
Vznik | 1314 | ||
Opustený | 19. storočie | ||
Pre verejnosť | verejnosti čiastočne prístupný | ||
Najľahší výstup | turistická trasa | ||
Poloha hradu na Slovensku
| |||
Poloha hradu v Žilinskom kraji
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Počiatky Hradu
Gotický kamenný hrad dal na hornom Liptove postaviť vtedajší zvolenský župan Donč po roku 1314. Skala, na ktorej hrad stojí, bola obkolesená vodnou priekopou a jeho úlohou bolo strážiť dôležitú križovatku ciest Spišskej cesty a cesty Magna via, tzv. Jantárovej cesty. Pôvodne kráľovský hrad dal v roku 1399 kráľ Žigmund do správy M. Gorjanskému, no už v roku 1433 ho obsadili Husiti, po nich Jiskrovci a odvtedy už často menil majiteľov. Veľa rokov bol hrad v rozvalinách, až kým ho nedostal Valentín Balaša so svojím bratom.
Veľké rekonštrukcie hradu
Hrad mal pôvodne len jedno krídlo orientované v smere západ - východ. Typický príklad dvojvežovej dispozície hradu. Za hlavnou vežou typu donžon postavili v polovici 15. storočia nové krídlo, ktoré ešte v rokoch 1774 - 1775 kryté štýlovou mazardovou strechou. V rokoch 1574 – 1579 sa diala veľká rekonštrukcia hradu Valentína a Žigmunda Balassu. Oni hrad prestavali od základov a dostavali mnohé hospodárske budovy. Za ich panovania pochádza prvá zmienka o Rómoch v panstve. Vyrábali železné výrobky pre potreby panstva.
17. – 18. storočie
V roku 1600 hrad získala Magdaléna Zaiová, ktorá prestavala hrad a dostavala renesančný kaštieľ. Kaštieľ mal dva krídla, v mieste staršieho paláca sa spájal s hradom. Po smrti Mikuláša Šándorfiho prestavala aj hrad v renesančnom štýle. Počas Protihabsburských povstaní tu bola uložená svätoštefanská kráľovská koruna, z čoho plynie, že hrad bol dobre chráneným a bezpečným miestom. V tomto období tvoril dôležitý oporný bod cisárskeho vojska. Po bitke s povstalcami v roku 1709 zostal silne poškodený, najmä časť starého hradu. V roku 1721 Hrádok získal rod Lichtensteinovcov, ktorí sa výstavbou mlyna, pivovaru, soľného skladu i vodnej píly zaslúžili o rozvoj areálu i okolia. Posledným súkromným majiteľom bol Emanuel Lichtenstein. To on predal hrad Kráľovskej komore.
Neskorý romantizmus a moderná doba
Na začiatku 19. storočia hrad postihla katastrofa. Hrad v roku 1803 vyhorel. Zhorel celý takmer do tla. Hrad sa nepodarilo zachrániť. Odvtedy bol v ruinách. Kráľovská komora opravila len kaštieľ okolo hradu, ktorý postavila M. Zai v roku 1603.Zriadili tu aj okresný súd a väznicu. Tie tu boli až do roku 1930. Neskôr, keď bol zrušený súd, väznica tu ostala a bola umiestnená v bývalej hradne pivnici a mučiarni, ktorú tiež postavila M. Zai v roku 1603 pri veľkej prestavbe hradu.
V roku 1932 boli niektoré časti hradu konzervované. Boli tu nasťahované rodiny z anasovaných kaštieľov na Prekážke. V roku 1960 bol v priestoroch hradu zriadené Národopisné múzeum a malo nainštalovaných len 12 miestností. V roku 1990 bolo múzeum presťahované do bývalého soľného skladu a hrad ostal neobývaný. V roku 2001 ho kúpila Ing. Dagmar Machová, ktorá v kaštieli zriadila luxusný hotel Chateau GrandCastle a v súčasnosti renovuje zrúcaninu hradu. Od roku 2012 je na hrade a v kaštieli opäť sprístupnené múzeum s malým okruhom po zrekonštruovaných častiach objektu. Celková rekonštrukcia patrí k najzdarilejším počinom svojho druhu v moderných dejinách Slovenska.
Referencie
- Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-02]. Dostupné online.