Inovecké predhorie

Inovecké predhorie je geomorfologický podcelok Považského Inovca, zaberajúci jeho západnú časť.[1] Najvyšší vrch podcelku je Ostrý vŕšok (571[2] m n. m.).

Inovecké predhorie
geomorfologický podcelok
Inovecké predhorie nad jazerom Sĺňava
Štát Slovensko
Regióny Trenčiansky, Nitriansky, Trnavský
Okresy Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany, Trenčín, Hlohovec
Nadradená
jednotka		 Považský Inovec
Susedné
jednotky		 Trenčianska kotlina
Dolnovážska niva
Nitrianska pahorkatina
Krahulčie vrchy
Nízky Inovec
Vysoký Inovec
Podradené
jednotky		 Selecká kotlina
Mestá Piešťany, Hlohovec
Súradnice 48°35′S 17°53′V
Najvyšší bod Ostrý vŕšok
 - výška 571 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Poloha územia na Slovensku
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Vymedzenie

Podcelok zaberá celý západný okraj pohoria, od Trenčína po Hlohovec. Na severe susedí s Trenčianskou kotlinou, podcelkom Považského podolia, západný okraj lemuje po celej dĺžke Dolnovážska niva a na juhu nadväzuje Nitrianska pahorkatina, oba podcelky Podunajskej pahorkatiny. Východným smerom pokračuje Považský Inovec podcelkami Krahulčie vrchy, Nízky Inovec a Vysoký Inovec. V severovýchodnej časti je situovaná jediná geomorfologická časť celého pohoria, Selecká kotlina.[1]

Chránené územia

V tejto časti Považského Inovca sa nachádza prírodná rezervácia Sychrov, Beckovské Skalice a Sedliská, prírodná pamiatka Selecký potok, Skalka pri Beckove, Pseudoterasa Váhu a Veľký jarok.[3]

Turizmus

Z Hlohovca vedie severným smerom na Marhát červeno značený chodník, na ktorý sa napájajú viaceré trasy z okrajových lokalít. Spájajú atraktívne miesta a prepájajú chodníky s hlavnou magistrálou, vedúcou cez Inovec a Panskú javorinu. Takmer všetky chránené územia ležia na západnom okraji podcelku, no turisticky atraktívne sú i mnohé archeologické náleziská, ktorými táto oblasť disponuje (napr. Čertova pec či veľkomoravské hradisko Kostolec.[3]

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
  2. Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 53.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.