Gauzlin
Gauzlin (* ? – † 16. apríl 886, Paríž) bol kancelár a parížsky biskup.
| Gauzlin | |||
| kancelár a parížsky biskup | |||
| Narodenie | ? | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 16. apríl 886 Paríž, Francúzsko | ||
| |||
Gauzlin bol synom grófa Rorika II. z Maine (z rodu Rorgonovcov) a Blichildy. Po štúdiách v Remeši nastúpil okolo roku 860 do kancelárie Karola Holého, kde pôsobil jeho nevlastný brat Ľudovít, opát zo Saint-Denis, ako kancelár. Po Ľudovítovej smrti prevzal po ňom úrad kancelára.
Priazeň kráľov mu vyniesla vlastníctvo významných opátstiev Jumièges, Saint-Amand, Saint-Germain-des-Prés, Saint-Denis. Začiatkom roku 879 bol Gauzlin zbavený dvorských úradov, potom ako u na smrť chorého Ľudovíta II. Koktavého získal rozhodujúci vplyv Hugo Opát, ktorý kráľa presvedčil, aby ako nástupcu určil iba najstaršieho syna Ľudovíta.
Po smrti Ľudovíta II. († 10. apríl 879) sa Gauzlin snažil o povolanie východofranského panovníka Ľudovíta III. Mladšieho, s ktorým sa stretol vo Verdune. To donútilo Huga Opáta, aby v máji 879 prisľúbil nasledovníctvo obom synom Ľudovíta II., čo sa uskutočnilo v septembri 879, keď boli obaja spoločne korunovaní.
Gauzlinovi zabezpečila opätovný mocenský vplyv až zmluva z Ribemontu, ktorú vo februári 880 uzavreli západofranskí kráľi Ľudovít III. a Karolman II. s východofranským kráľom Ľudovítom III. Mladším, ktorou získala Východofranská ríša Lotrinsko a protivníci Huga Opáta podiel na moci v Západofranskej ríši. Dôsledkom toho bolo rozdelenie ríše, uskutočnené v marci 880 v Amiens. Gauzlin pôsobil ako kancelár na dvore Ľudovíta III.
V lete 880 viedol Gauzlin vojsko proti Normanom, ale na Šelde neuspel. Po smrti Ľudovíta III. († 5. august 882) si dokázal Gauzlin obhájiť svoje pozície aj za vlády Karolmana II. Mal zásluhu na povýšení Oda, neskoršieho západofranského kráľa, na parížskeho grófa (882).
Roku 884 sa stal Gauzlin parížskym biskupom. Po smrti Karolmana II. († 12. december 884) sa mu podarilo presadiť na západofranský trón východofranského panovníka Karola III. Tlstého. Spolu s parížskym grófom Odom viedol obranu Paríža, ktorý bol od novembra 885 takmer rok obliehaný Normanmi. V priebehu tohto obliehania zomrel.