Samoa (štát)
Samoa, dlhý tvar Samojský nezávislý štát po samojsky Malo Sa'oloto Tuto'atasi o Samoa (bývalé názvy: 1900 – 1914 Nemecká Samoa, 1914 – 1997 Západná Samoa) je štát v Austrálii a Oceánii. Leží na ostrovoch Upolu a Savai’i, ktoré patria do súostrovia Samoa v Polynézii. Má rozlohu 2944 km² a 176 908 obyvateľov (2006). Delí sa na 11 dištriktov (A'ana, Aiga-i-le-Tai, Atua, Fa'asaleleaga, Gaga'emauga, Gagaifomauga, Palauli, Satupa'itea, Tuamasaga, Va'a-o-Fonoti a Vaisigano). Hlavné mesto je Apia (38 800 obyvateľov).
| Samojský nezávislý štát | |||||
| |||||
| Národné motto: „Fa'avaei le Atua Samoa“ (preklad: „Samoa je založená s Bohom“) | |||||
| Štátna hymna: The Banner of Freedom | |||||
.svg.png.webp) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Mālō Sa'oloto Tuto'atasi o Samoa (sam.), Independent State of Samoa (angl.) | ||||
| • krátky | Samoa | ||||
| Hlavné mesto | Apia 14°9′ s.š. 172°14′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Apia | ||||
| Úradné jazyky | samojčina, angličtina | ||||
| Štátne zriadenie |
parlamentná monarchia | ||||
| Vznik | 1962-01-01 | ||||
| Susedia | žiadny (ostrovný štát) | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
2 831 km² (178.) 10 km² (0,3 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2013) • sčítanie (2006) • hustota (2013) |
195 476 (184.) 179 186 69,0/km² | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2012 878 000 000 $ (180.) 5 600 $ (95.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2013) | 0,702 (96.) – stredný | ||||
| Mena | tala (WST) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
WST (UTC+13) (UTC+14) | ||||
| Medzinárodný kód | WSM / WS | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | WS | ||||
| Internetová doména | .ws | ||||
| Smerové telefónne číslo | +2685 | ||||
Dejiny
Oblasť Samoy bola obývaná Polynézanmi už v 10. – 7. storočí pred Kr. V roku 1722 boli ostrovy objavené holandskými a francúzskymi moreplavcami. Podľa veľkého množstva plavcov na lodiach boli ostrovy nazvané francúzskym moreplavcom Bougainvillom Plavecké ostrovy (Îles des Navigateurs). Prví osadníci však boli Briti. V 19. storočí sa o Samou začali zaujímať USA a Nemecká ríša. Na berlínskej konferencii v roku 1899 si tieto štáty rozdelili Samou na sféry vplyvu. Ostrovy boli rozdelené 171. poludníkom. Západná časť pripadla Nemecku, východná USA. Na začiatku prvej svetovej vojny bola nemecká časť Samoy obsadená Novým Zélandom, ktorý ostrovy spravoval až do roku 1962 ako Mandátne územie Spoločnosti národov, neskôr poručenské územie.
Dňa 1. januára 1962 bola vyhlásená nezávislosť na základe referenda. Východná časť zostala naďalej pod správou USA ako Americká Samoa. V roku 1997 krajina zo svojho názvu odstránila označenie Západná. V roku 2007 zomrel posledný nevolený panovník Malietoa Tanumafili II. a Samoa sa preorientovala na formu republiky parlamentného typu.[1] Dňa 29. septembra 2009 zasiahlo Samou silné zemetrasenie s magnitúdou 8,1. Pri následnej vlne tsunami zahynulo niekoľko desiatok ľudí.
Geografia
Miestne územie tvoria dva hlavné sopečné ostrovy Upolu a Savai’i, lemované koralovými útesmi. Vnútrozemie je hornaté (najvyššie čnie sopka Mauga Silisili 1858 m n. m. na ostrove Sava'i). Ostrovy sú častým terčom ničivých tajfúnov. Inak na území štátu panuje tropické podnebie, teplé, vlhké, ovplyvnené juhovýchodnými pasátmi z Tichého oceánu. Priemerné teploty vzduchu sa pohybujú od 25 °C v júli do 27 °C v januári.
Politika
Samoa je monarchiou s prechodom k parlamentnej republike. Oficiálnymi hlavami štátu sú dvaja náčelníci, ktorí sú volení na funkčné obdobie piatich rokov. Administratívne sa skladá z 11 politických okresov a zo 41 volebných obvodov.
Ekonomika
Samoa je rozvojový štát. V poľnohospodárstve pracujú dve tretiny obyvateľstva a vyprodukujú 90 % exportu. Z plodín sa zbierajú kokosové orechy, kopra, kokosový olej, taro, banány, papája, ananásy, mango a kakao. Chovajú sa ošípané, hovädzí dobytok a hydina. Významná je i ťažba dreva. Časť obyvateľov sa venuje rybolovu. Do krajiny ročne zavíta približne 88 tisíc turistov a cestovný ruch pre Samou predstavuje 25 % HDP. Hrubý domáci produkt v prepočte na osobu činí 5 962 $ (k roku 2018).[2]
Význam má cestná, námorná a letecká doprava. V krajine sú tri letiská s pevnou a jednou s nespevnenou vzletovou a pristávacou dráhou. Medzinárodné letisko sa nachádza 30 km od hlavného mesta. Na oboch hlavných ostrovoch je približne 790 km spevnených a 332 nespevnených ciest. V hlavnom meste Apia sa nachádza prístav.
Obyvateľstvo
Obyvateľstvo tvoria prevažne pôvodní obyvatelia z ostrova Samoa (92,6%), miešanci Európanov a Polynézanov (7%), Európania (0,4%). Takmer všetci obyvatelia sa hlásia ku kresťanstvu. Hlavné náboženské skupiny sú kongregacionalistické (34,8% obyvateľov), rímski katolíci (19,6%), metodisti (15%), mormóni (12,7%), Apoštolská cirkev (6,6%), adventisti siedmeho dňa (3,5%) a Bahá'í (stav podľa sčítania ľudu v roku 2001). Samojci patria ku kultúrne najvyspelejším národom Polynézie.[2]
Na ostrovoch sa používa samojčina a angličtina. Gramotnosť dosahuje 99,7 %. Pôrodnosť 2,94 detí na jednu ženu. Ľudia sa tu dožívajú 71 rokov. Priemerný vek je 25,2 rokov.
Kultúra
Súostrovie Samoa je domovom pravdepodobne najstaršej polynézskej kultúry. Predkoloniálny spoločenský systém bol zložitou spleťou rodinných a spoločenských zväzkov. Napríklad hlava rodiny sa stávala členom dedinskej rady, ktorá vysielala zástupcu do rady širšieho územia. Mnohé z týchto tradičných štruktúr sa na Samoe udržali dodnes. Súčasný spôsob života sa prispôsobuje potrebám ochrany miestnej vyspelej kultúry.[3]
Referencie
- 1. Population and Housing Census 2011, analytical report [online]. Apia : Samoa Bureau of Statistics, október 2012, [cit. 2013-04-30]. Dostupné online. (po anglicky)
- V Nepálu skončilo království, vyhlášena republika - Novinky.cz [online]. www.novinky.cz, [cit. 2019-10-12]. Dostupné online.
- Australia - Oceania :: Samoa — The World Factbook - Central Intelligence Agency [online]. www.cia.gov, [cit. 2019-10-12]. Dostupné online.
- MHM, Kolektív autorov. Atlas sveta: Nový obraz Zeme. 1. vyd. Bratislava : Ikar, 2005. S. 345.
Pozri aj
 |
Samojský portál |