Suchoj Su-35

V konštrukcii Su-35S, na rozdiel od Su-27M, chýbajú kačacie krídla a brzdový štít. K ďalším aerodynamickým úpravám patrí zmenšený hrb za kokpitom a skrátené dozadu vyčnievajúce "žihadlo". Drak bol zosilnený použitím titánových zliatin, čím sa zvýšila jeho odolnosť asi na 30 rokov alebo 6000 prevádzkových hodín. To zároveň umožnilo zvýšiť maximálnu vzletovú hmotnosť Su-35S na 34 500 kg. Kvôli zníženiu hmotnosti boli na niektorých častiach draku použité hliníkovo-lítiové zliatiny a kompozitné materiály z uhlíkových vlákien. Vnútorná kapacita palivových nádrží bola zvýšená o viac než 20% na 11 500 kg.

Su-35S je vybavený novou sadou palubných prístrojov, pozostávajúcich z 2 centrálnych počítačov, indikačného systému, komunikačných a informačných zariadení. Kľúčový je nový Informačný riadiaci systém, ktorý značne zlepšuje interakciu medzi pilotom a lietadlom. Výstupné dáta získava pilot prostredníctvom 2 multifunkčných displejov (uhlopriečka 15", rozlíšenie 1400x1050 pixelov), priehľadového displeja (HUD) a okuliarov pre nočné videnie. Samozrejmosťou je ovládanie lietadla pomocou systému fly-by-wire a v kokpite je využitý koncept HOTAS (najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke). Pilot má k dispozícii dva systémy šifrovanej rádiovej komunikácie – VHF / UHF. Na výmenu dát medzi lietadlami v rámci letky alebo s pozemným riadiacim strediskom slúži dátový systém, odolný voči rušeniu. Navigačný systém pozostáva z inerciálnej navigácie a globálneho navigačného systému (GLONASS).

Su-35S využíva radar Irbis-E typu PESA, t. j. s pasívnym fázovaním a elektronicky vychylovaným lúčom. Anténa má priemer 900 mm a je schopná nájsť cieľ s radarovou odrazovou plochou 3 m² na vzdialenosť 400 km.[6] Môže sledovať 30 vzdušných cieľov naraz a navádzať rakety vzduch-vzduch na 8 cieľov súčasne. Radar má horizontálne uhlové pokrytie priestoru +/− 120^o a vertikálne +/− 60^o. Dokáže zachytiť letiace objekty s radarovou odrazovou plochou 0,01 m² na vzdialenosť až 90 km. V móde vzduch-zem dokáže mapovať povrch Zeme s rozlíšením menej ako 1 m. Radar môže sledovať až 4 pozemné ciele súčasne alebo prehľadávať vzdušný priestor a zároveň sledovať 1 pozemný cieľ.[7] Je schopný detegovať lietadlovú loď na 400 km, železničný most na 150 – 200 km a skupinu tankov na 60 – 70 km .

Irbis-E je doplnený optoelektronickým zameriavacím systémom OLS-35, ktorý zahŕňa laserový diaľkomer, TV kameru a infračervený vyhľadávač. Tepelný senzor poskytuje horizontálne pokrytie +/− 90 a vertikálne pokrytie + 60 / −15. Vyhľadá cieľ, letiaci bez prídavného spaľovania a zameraný z prednej hemisféry, do vzdialenosti 50 km a do vzdialenosti 90 km zo zadnej hemisféry. Laserový diaľkomer má dosah až 20 km pri vzdušných cieľoch a 30 km pri pozemných cieľoch.[8]

Na koncoch krídel môže byť pripevnený systém elektronického boja Chibiny (produkt L-265), ktorý komplikuje detekciu lietadla nepriateľom.[9]

Su-35 je poháňaný dvojicou dvojprúdových motorov Saturn 117S (AL-41F1S) s prídavným spaľovaním a s 3D meniteľným vektorom ťahu. Ide o silne modernizovaný variant AL-31F, vyvinutý v spolupráci firiem Suchoj, NPO Saturn a UMPO. S prídavným spaľovaním poskytuje maximálny ťah 142 kN, čo je o 20 kN viac ako je schopný vyvinúť motor AL-31F v Su-27M. AL-41F1S má odhadovanú životnosť 4000 hodín, čo je výrazne viac ako životnosť 1500 hodín, ktorú dosahuje motor lietadla Su-27M. Vďaka motorom je Su-35S schopný letieť nadzvukovou cestovnou rýchlosťou bez použitia prídavného spaľovania, ale iba ak nenesie žiadnu výzbroj. Prívody vzduchu do motorov a predná časť kompresora každého z motorov sú pokryté materiálom, absorbujúcim radarové vlny.

Su-35S môže niesť riadené strely a bomby do hmotnosti 8 000 kg, upevnené na 12 externých závesníkoch.

Dňa 25. decembra 2015 dosiahli lietadlá Su-35S počiatočných operačných schopností. Vyzbrojené raketami krátkeho doletu R-73 a raketami stredného doletu R-27T začali chrániť ruský vzdušný priestor.[10] Dňa 6. februára 2016 boli prvýkrát uverejnené fotografie, na ktorých sú vybavené aj novými protilietadlovými riadenými strelami R-77 (verzia RVV-SD, známa tiež ako produkt 170-1). Produkt 170-1 predstavuje radarom navádzanú strelu stredného dosahu typu „vystreľ a zabudni“, ktorá je obdobou americkej AIM-120C. Je vybavená dopplerovským rádiolokátorom 9B-1103М, ktorý umožňuje jej aktívne navádzanie v záverečnej fáze letu. V porovnaní so svojim predchodcom RVV-AE má výrazne zvýšený výkon vysielača i citlivosť prijímača, aktualizovaný softvér, lepšiu odolnosť voči rušeniu a mala by byť schopná zasiahnuť cieľ z prednej polosféry až na vzdialenosť 110 km.[11]

Na základe fotografie uverejnenej v júni 2015 sa možno domnievať, že v súčasnosti prebieha aj integrácia výzbroje, určenej na ničenie pozemných cieľov. Na spomínanom zábere letí stíhačka Su-35S, vyzbrojená tromi laserom navádzanými bombami KAB-1500L a šiestimi neriadenými bombami FAB-500M62.[12]

V októbri 2017 bola do Su-35 plne integrovaná strela Ch-35U, ktorá je určená hlavne na ničenie lodí s výtlakom do 5000 ton, ale aj na ničenie pozemných opevnení a obrnenej techniky.

Dňa 30. januára 2016 presunulo Rusko na základňu v Sýrii 4 stroje Su-35S. Ide o prvé bojové nasadenie týchto stíhačiek, vrámci ktorého poskytujú vzdušné krytie lietadlám Su-25SM, Su-24M a Su-34.[13][14] Lietadlá sú vyzbrojené strelami krátkeho dosahu R-73, ale aj raketami stredného dosahu R-27T a RVV-SD.[15]

Čína

• Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády - v novembri 2015 sa Čína stala prvým zahraničným zmluvným partnerom pre lietadlá Su-35S, keď podpísala zmluvu v hodnote 2 miliardy amerických dolárov na nákup 24 strojov.[16] Dodávky lietadiel začali v decembri 2016 a v novembri 2018 bolo Číne dodaných všetkých 24 strojov Su-35S.[17]

Na ruskej strane existuje podozrenie, že Čína kúpila malé množstvo Su-35S z dôvodu, aby spätným inžinierstvom vyvinula domácu verziu moderného stíhacieho lietadla. Ako však upozorňuje vojenský analytik Reuben F. Johnson v hre môžu byť ešte aj iné faktory. Čínske letectvo sa v súčasnosti snaží získať kontrolu nad spornými ostrovmi v Juhočínskom mori a ďalšími spornými oblasťami. Po posilnení svojich pozícií nasadením protilodného raketového systému YJ-62 na Woody Island[18] a moderných torpédoborcov typu 052D,[19] sa tak Čína snaží ovládnuť aj vzdušný priestor. Od 6. augusta 2016 v oblasti hliadkujú čínske strategické bombardéry H-6K, sprevádzané stíhačkami Su-30MKK.[20] Množia sa taktiež incidenty, pri ktorých čínske stíhačky J-11 prenasledujú americké špionážne lietadlá.[21] Avšak nevýhodou Su-30MKK a J-11 v porovnaní s Su-35S je kratší dolet, čo môže pri hliadkovaní v takto rozsiahlej oblasti hrať dôležitú rolu. Dolet Su-35 s dvomi prídavnými nádržami je až 4 500 km, čomu nemôže v súčasnosti konkurovať žiadne z lietadiel čínskeho letectva. Ďalšou dôležitou výhodou je i výkonný radar N-035 Irbis, schopný nájsť cieľ s radarovou odrazovou plochou 3 m² na vzdialenosť 400 km. Čína tak v podobe Su-35S bude mať v Juhočínskom mori najmodernejšie stíhacie lietadlo, alebo presnejšie povedané, druhé najmodernejšie, v prípade že by sa USA rozhodlo vyslať do oblasti svoje F-22, dislokované na leteckej základni Andersen na ostrove Guam.[22] Pomocou Su-35S tak môže Čína až do príchodu stealth stíhačiek J-20 dôraznejšie presadzovať svoje strategické zámery v danej oblasti.

Egypt

• Egyptské vzdušné sily - 19. marca 2018 objednal Egypt 26 lietadiel Su-35S.[23] Dodávka prvých 5 stíhačiek (palubné čísla 9210 - 9214) sa uskutočnila 22. júla 2020.[24]

Rusko

• Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie: od roku 2009 objednalo Rusko celkovo 98 lietadiel, ktoré boli všetky dodané k 25. novembru 2020.[25]
• Základne:
  • 790. stíhací letecký pluk (Chotilovo, Tverská oblasť) - 12 lietadiel[26][27]
  • 159. stíhací letecký pluk (Besovec, Karelsko) - 24 lietadiel[28]
  • 22. stíhací letecký pluk (Centraľnaja Uglovaja, Prímorský kraj) - 11 lietadiel
  • 23. stíhací letecký pluk (Komsomoľsk na Amure/Dzemgi, Chabarovský kraj) - 24 lietadiel (4 z nich sú v súčasnosti dislokované v Sýrii)
  • 929. štátne testovacie centrum (Achtubinsk) - 11 lietadiel
  • 4. národné centrum pre výcvik leteckého personálu a vojenských skúšok (Lipeck) - 8 lietadiel
  • Letecký závod J.A. Gagarina (Komsomoľsk na Amure) - 1 lietadlo, ktoré sa v súčasnosti nevyužíva
  • 237. gardové centrum ukážok leteckej techniky (Kubinka, Moskovská oblasť):
    • Letecká skupina vyššej pilotáže „Ruskie viťazi“ – 4 lietadlá[29]

• Posádka: 1
• Dĺžka: 21,95 m
• Rozpätie: 14,75 m
• Výška: 5,92 m
• Plocha krídel: 62,20 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 19 000 kg
• Vzletová hmotnosť: 25 300 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 34 500 kg
• Motor: 2 × dvojprúdový motor Saturn 117S (AL-41F1S) s prídavným spaľovaním a s 3D meniteľným vektorom ťahu
  • maximálny ťah: 86.3 kN každý
  • ťah s prídavným spaľovaním: 142 kN každý
• Zásoba paliva bez prídavných nádrží: 11 500 kg
• Zásoba paliva s 2 prídavnými nádržami: 14 300 kg

• Maximálna rýchlosť: 2 500 km/h (2,35 M)
• Maximálna rýchlosť pri zemi: 1 400 km/h (1,17 M)
• Dolet s 2 prídavnými nádržami: 4 500 km
• Dolet vo vysokej letovej hladine: 3 600 km
• Dolet v nízkej letovej hladine: 1 580 km
• Dostup: 19 000 m
• Maximálne preťaženie: 9,0 g
• Stúpavosť: > 280 m/s
• Plošné zaťaženie krídla:
  • pri normálnom zaťažení: 410 kg/m²
  • pri maximálnom zaťažení: 611 kg/m²
• Pomer ťah/hmotnosť
  • pri normálnom zaťažení: 1,14
  • pri maximálnom zaťažení: 0,76

• Hlavňová: automatický letecký kanón GŠ-301 kalibru 30 mm so zásobou 150 nábojov
• 12 externých závesníkov (2 x na konci krídel, 6 x pod krídlami, 4 x pod drakom stroja) s nosnosťou do 8 000 kg
  • Rakety vzduch-vzduch:
    • 8 x R-27ER (AA-10 Alamo-C)
    • 4 x R-27ET (AA-10 Alamo-D)
    • 12 x R-73E (AA-11 Archer)
    • 6 x R-77 RVV-AE/RVV-SD
  • Rakety vzduch-zem:
    • 6 x Ch-31P/Ch-31A
    • 6 x Ch-29T/L
    • 6 x Ch-25
    • 6 x Ch-38
    • 6 x Ch-58
    • 6 x Ch-59MK
    • 6 x S-25LD/S-8/S-10
    • Ch-35[30]
  • Bomby:
    • 4 – 5 x KAB-500Kr
    • 2 – 3 x KAB-1500Kr
    • 2 – 3 x KAB-1500L