KJ-2000

V roku 1992 začala Čína s Ruskom rokovať o kúpe lietadla včasnej výstrahy a riadenia Beriev A-50, ktoré vzniklo úpravou vojenského dopravného lietadla Iliušin Il-76. Do rokovaní vstúpil aj Izrael, od ktorého chcela Čína získať moderný radarový systém Phalcon (AEW). V roku 1996 dosiahli tieto tri krajiny počiatočnú dohodu o dodávke jedného lietadla Il-76 s nainštalovaným radarom Phalcon v hodnote 250 miliónov dolárov. Súčasťou dohody bola možnosť nákupu ďalších troch takýchto lietadiel v celkovej hodnote 1 miliardy dolárov.

Predpokladalo sa, že prvé ruské lietadlo podstúpi v Izraeli požadovanú modifikáciu v roku 1998. Ruská neochota poskytnúť technické špecifikácie pre Il-76 však tento program zdržala a s inštaláciou radaru Phalcon AEW sa začalo až o rok neskôr. Práce na lietadle boli do mája 2000 takmer dokončené.

Táto dodávka však vyvolala rozpory medzi USA a Izraelom. V roku 2000 začala Clintonova vláda výraznejšie namietať proti tomuto predaju a naliehala na Izrael, aby ho zrušil. Spojené štáty nakoniec v júli 2000 donútili Izrael, aby z tejto dohody vycúval. Zrušenie programu PHALCON prinútilo Peking hľadať iné alternatívy, a preto sa začal sústrediť vlastné riešenia.

Izrael bol nútený z A-50I odstrániť všetku elektroniku, ale drak z nedokončeného lietadla bol v roku 2002 dopravený cez Rusko do Číny. Koncom tohto roku sa začali úpravy draku s cieľom nainštalovať letecký radarový systém čínskej výroby Kongdžing-2000 od spoločnosti Xi'an Aircraft Industry Co. Prvý let lietadla uskutočnil v novembri 2003.[1] Následne prešli podobnými úpravami ešte tri dopravné lietadlá Il-76 čínskeho letectva, ktoré je možné odlíšiť od ruského A-50I absenciou tankovacieho nástavca v nose lietadla.

Tento typ bol zavedený niekedy v rokoch 2006 až 2007. Celkovo čínske letectvo prevádzkuje štyri takéto stroje (30071, 30072, 30073, and 30074). Sú priradené k 26. leteckej divízii vo východnej provincii Če-ťiang, ktorá sa nachádza v blízkosti Taiwanu.[2]

Na rozdiel od amerických lietadiel Boeing E-3 Sentry, ktoré majú otočné rotodómy, aby poskytli 360-stupňové pokrytie, sa radarová anténa čínskeho KJ-2000 neotáča. Namiesto toho sú v tanierovitom púzdre nainštalované tri anténne moduly umiestnené v trojuholníkovej konfigurácii, čím je tiež zabezpečené 360-stupňové pokrytie vzdušného priestoru. Podrobné informácie týkajúce sa čínskeho radaru nie sú známe, odhaduje sa však, že systém KJ-2000 by mohol byť svojimi schopnosťami podobný ako IAI Phalcon. Ten dokázal sledovať až 60-100 cieľov súčasne a navádzať rakety na 10-12 z nich. Maximálny dosah detekcie vzdušných cieľov je asi 470 km.

KJ-2000 vykonáva hliadkové misie vo výške od 5 000 do 10 000 metrov. Maximálny dolet lietadla je 5 500 km a letová vytrvalosť je 7 hodín 40 minút. Vo vzdialenosti 2 000 km môže KJ-2000 zostať na hliadke až 1 hodinu 25 minút.