Šen-jang J-8

J-8 bola v podstate zväčšená J-7. Bol to strednoplošník s veľkými delta-krídlami. J-8 mala v nose okrúhly prívod vzduchu, v ktorého strede sa nachádzal typický špic s radarom. Pred koreňom krídel boli umiestnené ďalšie dva prívody vzduchu, ktoré pomáhali lietadlu pri nízkych rýchlostiach a pri veľkom uhle nábehu. Lietadlo bolo poháňané dvoma prúdovými motormi Liyang Wopen-7B, každý so suchým ťahom 43,15 kN a s ťahom 58 kN pri použití prídavného spaľovania. Základnú výzbroj tvorili dva kanóny kalibru 30 mm, ktoré boli namontované v spodnej časti trupu. Lietadlo malo päť závesných bodov, z ktorých každý mohol niesť muníciu s hmotnosťou do 500 kg.

Hoci J-8 viac-menej dosiahla požadované výkonnostné parametre, neschopnosť Číny vyrábať modernú avioniku a výzbroj mala za následok, že lietadlo nemalo žiadne výrazné výhody oproti predchádzajúcej J-7. Nový stroj bol vybavený nevýkonným radarom, ktorého dosah bol len v rámci vizuálnej vzdialenosti. Navyše sa nepodarilo v plánovanom termíne vyvinúť protilietadlovú strelu PL-4 s poloaktívnym radarovým navádzaním, takže J-8 bola vyzbrojená iba tepelne navádzanými raketami s krátkym doletom typu PL-2.

V tejto počiatočnej konfigurácii sa vyrobilo približne iba 40 kusov J-8 a neskôr bola väčšina z nich prerobená na prieskumné lietadlá.

J-8I vo vojenskom múzeu v Pekingu

Vývoj lietadla začal v roku 1976 a bol ukončený v júli 1985. Verzia J-8I bola so svojim predchodcom totožná z hľadiska aerodynamickej konštrukcie a pohonu. Od základného variantu sa navonok líšila iba trojdielnym čelným sklom a dozadu otvárateľným prekrytom. Oveľa viac rozdielov sa skrývalo vnútri lietadla. K hlavným vylepšeniam patril nový radar Typ 204 (JL-7) a palubný počítač, J-8I však bola vybavená aj novým prístrojovým panelom, prerobeným katapultovacím a kyslíkovým systémom. Pôvodné kanóny kalibru 30 mm boli nahradené dvojicou Typ 23-III kalibru 23 mm (kópia sovietskeho kanónu GŠ-23L). Štvorica závesných bodov pod krídlami mohla niesť protilietadlové strely krátkeho dosahu PL-2B alebo PL-5.

Produkcia týchto lietadiel prebiehala len do roku 1987 a vyrobilo sa ich ich iba malé množstvo. Koncom 90. rokov bolo niekoľko z nich zmodernizovaných na verziu J-8E.

Modernizácia lietadiel J-8I, ktorá zahŕňala novú sadu elektronických protiopatrení a celoplošný radarovým výstražný prijímač KJ-8602A.

Prieskumné lietadlá, ktoré vznikli prerobením väčšiny strojov základnej konfigurácie J-8. Týmto bojovým lietadlám bola odobratá výzbroj, pod trupom niesli fotoaparát a pod krídlami dvojicu externých palivových nádrží (každú s objemom 480 litrov). Fotoaparát KA-112A dokázal počas letu vyhotoviť 550 snímok. Typická nadmorská výška, v ktorej sa vykonával prieskum, bola od 9 500 m do 15 000 m. Vďaka prídavným palivovým nádržiam bol dolet predĺžený na 2 000 km.

J-8II

Ide o radikálne vylepšenú verziu, ktorá začala vznikať na začiatku 80. rokov. Dôraz už nebol kladený na výkony vo vysokých rýchlostiach a veľkých nadmorských výškach, ale na aerodynamický výkon pri transonických rýchlostiach v stredných a nízkych nadmorských výškach. Čínske letectvo tiež požadovalo schopnosť ničiť vzdušné ciele na vzdialenosť mimo vizuálny dosah.

Na dosiahnutie týchto požiadaviek musel letecký ústav Šen-jang zrealizovať niekoľko rozsiahlych zmien draku a systémov. Zatiaľ čo delta krídlo zostalo nezmenené, predný trup bol úplne prepracovaný. Pôvodný okrúhly prívod vzduchu v nose lietadla bol nahradený dvomi bočnými prívodmi vzduchu. To umožnilo do nosu stroja nainštalovať väčšiu radarovú anténu. V predprodukčných lietadlách však bol iba nevýkonný radar Typ 208 s dosahom 40 km. Pôvodné motory WP-7 boli nahradené novými WP-13AII. Výsledky testov ukázali, že spomínané konštrukčné zmeny viedli k zlepšeniu manévrovateľnosti nového stroja.

Lietadlo získalo sedem závesných bodov – jeden pod trupom a šesť pod krídlami. Podtrupový závesník mohol niesť šesť voľne padajúcich bômb s hmotnosťou 250 kg alebo 1400-litrovú externú palivovú nádrž. Na podkrídelných závesníkoch mohlo byť pripevnených šesť rakiet typu vzduch-vzduch, neriadené rakety vzduch-zem alebo voľne padajúce bomby s hmotnosťou 250 kg. Dva vonkajšie závesné body boli tiež určené na nesenie 800 litrových prídavných palivových nádrží.

J-8B predstavoval prvý operačný variant typu J-8II. Bol zavedený do služby v čínskom letectve a námorníctve v decembri 1995.

Táto verzia disponovala v porovnaní s predchodcom množstvom vylepšení v oblasti avioniky, vrátane monopulzného radaru Typ 208A alebo head-up displeja HK-13E. Neskoršie výrobné várky boli vybavené dopplerovským radarom KLJ-1 a radarovým varovným prijímačom KJ-8602A. Napriek týmto vylepšeniam J-8B ešte stále nemala schopnosť viesť vzdušný boj mimo vizuálnu vzdialenosť.

Modernizačný program pravdepodobne za spoluúčasti Ruska a Izraelu, ktorý bol spustený začiatkom 90. rokov. Vzišla z neho verzia J-8C, ktorá mala byť konkurenciou moderným ruským a západným stíhačkám, ako boli MiG-29 a Mirage 2000-5. Koncom 90. rokov bol však tento vývoj zrušený v prospech nákupu lietadiel Su-27 a J-11.

Verzia s pevným tankovacím nadstavcom, ktorá bola zavedená v roku 1996. Jedno natankovanie vo vzduchu umožnilo lietadlu predĺžiť dolet o 800 – 1 200 km , čím sa mohlo dostať až po ostrovy v Juhočínskom mori.

Ide o poslednú a najpokročilejšiu verziu, ktorá bola zavedená v roku 2003. Má sklený kokpit, nadstavec na tankovanie počas letu, výkonnejšie motory WP-13BII a výzbroj na ničenie pozemných a námorných cieľov. Najvýznamnejším vylepšením je nový palubný rádiolokátor Typ 1492, ktorý dokáže navádzať protilietadlové strely stredného dosahu PL-12, R-27 a R-77.

JZ-8F je prieskumný variant postavený na báze J-8F. Lietadlo je namiesto kanónov vybavené interným fotoaparátom.

Verzia, ktorá bola zavedená v roku 1999 ako dočasné riešenie pred tým, než vstúpil do služby výkonnejší variant J-8F. Lietadlo malo modernizovanú avioniku vrátane radaru KLJ-1 (Typ 1491), vďaka čomu mohlo byť vyzbrojené protilietadlovými strelami PL-11 s poloaktívnym radarovým navádzaním. J-8H bola v obmedzenom počte zavedená v roku 2002 a neskôr bola pravdepodobne zmodernizovaná na štandard J-8F.[1]

• Posádka: 1
• Dĺžka: 21,59 m
• Rozpätie: 9,34 m
• Výška: 5,41 m
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 9 820 kg
• Maximálna vzletová hmotnosť: 17 800 kg
• Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Li-jang (LMC) Wo-pchen-13B II s prídavným spaľovaním, každý s maximálnym ťahom 68,7 kN

• Maximálna rýchlosť: 2 338 km/h
• Akčný rádius: 1 000 km (vrátane 5-minútovej bojovej činnosti)
• Dostup: 20 200 m
• Stúpavosť: 200 m/s
• Ťah/Hmotnosť: 0,91

• 1× kanón GŠ-23 kalibru 23 mm
  • Rakety vzduch-vzduch:
    • 4x PL-2B
    • PL-7
    • R-27R1
    • R-77[2]