Postmarxizmus

Postmarxizmus je smer súčasnej filozofie založený na postulátoch Karla Marxa a marxististických prognózach.^{[chýba zdroj]} Filozoficky, postmarxizmus sa konfrontuje s esencializmom (napr. štát nie je nástrojom, ktorý je jednoznačne a samostatne v prospech danej triedy - kritiku ekonomického determizmu a esencializmu).^{[chýba zdroj]} Kým je neomarxizmus interdisciplinárne prepojený s ďalšími vedami (kulturológia, sociológia, politológia, ekonómia, psychoanalýza) a novou ľavicou, úlohou postmarxizmu je návrat marxizmu späť do filozofie, tzn. rozvíja diskusiu a hľadá nové alternatívy.[1] Postmarxizmus vychádzajúci z Ernesta Laclaua a Chantal Mouffe je odmietnutie determinácie ekonomikou v poslednej inštancii kľúčovou inováciou, ktorá sa v sociálnych vedách pretavuje do štúdia intersekcionality mocenských nerovností medzi triedami, pohlaviami, či etnicitou.[2]

Karl Marx

Fundamentálnou otázkou postmarxistických a post-lacaniánskych teórií subjektu nie je „Kto som?“, ale „Čo odo mňa chce 'veľký Druhý'?[3] Postmarxizmus nadväzuje na frankfurtskú školu a birminghamskú školu (tvoria ho aj jej predstavitelia), staršiu generáciu kritických marxistov ako György Lukács, Antonio Gramsci a Ernst Bloch a filozofie postštrukturalizmu Jean-Francois' Lyotarda, Jacques Lacana, Goran Therborn, Zygmunt Bauman, Michela Foucaulta, Jacques'a Derridu a neskorého Ludwiga Wittgensteina.[4] Známe sú odkazy na psychoanalýzu (Jameson, Guattari, Deleuze) a politológiu (Mouffe, Laclau).

K významným postmarxistickým filozofom patrí Slavoj Žižek, Michael Hauser,[5] Jürgen Habermas, Alain Badiou, Tariq Ali, Ernesto Laclaua, Chantal Mouffe, Ernesto Screpanti,[6] Göran Therborn,[7] Gregory Meyerson[8] a ďalší.

Postmarxizmus vznikol koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia pod vplyvom študentských protestov v roku 1968, koloniálnej vojny vo Vietname a úsvite maoizmu.^{[chýba zdroj]} Postmarxistická kritika masovej kultúry sa pod vplyvom postmodernej filozofie zamerala taktiež na semiotické významy, lingvistiku a diskurz (dielo Rolanda Barthesa Mytológie a Jeana Baudrillarda Critique of the Political Economy of the Sign z roku 1972, ktoré kritizuje marxizmus pre ignorovanie symbolov).^{[chýba zdroj]} Hlavnou témou postmarximu je kritika kapitalizmu a neoliberalizmu.^{[chýba zdroj]}