Horné Lefantovce

Obec sa nachádza na západnom úpätí pohoria Tribeč, na okraji výbežku Podunajskej nížiny. Západným smerom preteká obcou Lefantovský potok, ktorý pokračuje k starému korytu rieky Nitra. Do obce vedie cesta III/1666, ktorá v susedných Dolných Lefantovciach odbočuje z II/593. Od Nitry je vzdialená asi 15 km severným smerom.

V katastri Horných Lefantoviec boli v polohe Kamenec na plochom chrbte nezalesnenej vyvýšeniny objavené archeologické nálezy gravettienskej kultúry (26 000 – 18 000 pred Kr.) z mladého paleolitu. Sídlisková lokalita, situovaná juhozápadne od súčasnej obce, slúžila zrejme iba ako sezónne miesto pobytu lovcov mamutov. Neolitická kultúra s lineárnou keramikou, ktorá osídľovala najmä terasy nížinných riek, sa na území juhozápadného Slovenska vyskytovala v období 5. tisícročia pred Kr. a ľud tzv. želiezovskej skupiny zanechal stopy aj v okolí Horných Lefantoviec. Na týchto základoch vznikla lengyelská kultúra, kontinuálne nadväzujúca na predošlú, z obdoba ktorej sa našlo niekoľko lokalít osídlenia, medzi nimi aj v polohe „Na Babe“ na návrší na južnom okraji obce. Počas archeologického prieskumu tu v roku 1958 preskúmali časť neolitickej osady s odpadovými jamami, objektom hospodársko-výrobného charakteru a 13 zachovalými pecami. Nález medenej sekery v zástavbe možno zaradiť do eneolitu a prezentuje jedinečný dôkaz o skorom používaní medi na našom území. O to viac prekvapuje absencia nálezov z bronzu, hoci z bronzovej doby pochádza nález polozemnice čakanskej kultúry, objavená v polohe „Za Jozefkom“. Príbytok v tvare nepravidelného kruhu bol lokalizovaný v hĺbke 165 cm a nachádzalo sa v ňom ohnisko, kamenné drviče na obilie, zlomky keramiky, kamenná podložka, hlinené ihlancovité závažia z tkáčskeho stavu, hlinená omietka /mazanica/ s bielym náterom a iné nálezy, datované do obdobia prelomu 14. – 13. storočia pred Kr. Z obdobia doby laténskej pochádza nález keramiky z polohy „Lápa“, staršiu dobu rímsku zastupujú nálezy keramiky z bližšie neurčeného sídliska priamo v obci.

Pre široké okolie Nitry je od konca 5. storočia charakteristický nárast počtu včasnoslovanských sídiel. V Horných Lefantovciach bolo v roku 1960 v polohe „Za Kochanovskej záhradou“ objavené staroslovanské sídlisko z prelomu 6. a 7. storočia s množstvom črepov nezdobených, ručne modelovaných nádob. Slovanské osídlenie zostalo neprerušené aj počas existencie Veľkomoravskej ríše, potvrdené nálezmi z 9. až 10. storočia v lokalite „Rajčula“. Z už uhorského obdobia pochádza nález strieborného denára kráľa Kolomana (vládol v rokoch 1095 – 1116) pri renesančnom kaštieli, z ktorého obdobia sa zachovala aj najstaršia písomná zmienka o obci (1113). Farský kostol sv. Martina sa písomne spomína v roku 1218, zaujímavá je tiež zmienka o vinohradoch z roku 1291. V polohe „Lápa“ sa na prelome 13. a 14. storočia nachádzala osada, viaceré stredoveké objekty sa našli počas výkopových prác priamo v obci. Počas prác v areáli kaštieľa z roku 1618 boli objavené pozostatky staršieho opevneného objektu z 13. storočia - feudálneho hradu s barbakanom a kruhovou vežou s priemerom 9 metrov.

Paulínsky kláštor na území osady sv. Ján Krstiteľ sa spomína v roku 1369, z roku 1432 pochádza jedinečný rukopis kalendára, ktorý vytvoril Ján z Lefantoviec, obsahujúci ikonografiu pracovných činností na Slovensku. Mladšie dejiny pripomínajú dva kaštiele zo 17. a 19. storočia. Starší renesančný kaštieľ z roku 1618 bol sídlom šľachtického rodu Elefánthyovcov, stojí na vyvýšenej terase nad obcou a je obklopený parkom. Mladší kaštieľ vznikol prestavbou paulínskeho kláštora zo 14. storočia o tri storočia neskôr. Medzi ďalšie významné rody tejto oblasti patrili Apponyiovci, ktorí pochádzali z neďalekých Oponíc. Zmienka o škole pochádza z roku 1713, o varení piva z roku 1757 a lekárni v kláštore z roku 1760. Kláštorný kostol bol prestavaný v roku 1774, no už v roku 1782 cisár Jozef II. paulínsku rehoľu, a teda aj miestny kláštor, zrušil. Veľký kaštieľ kúpil aj s pozemkami v roku 1894 sedmohradský gróf František Gyulai. Jeho adoptovaný syn Gróf Leopold Edelsheim-Gyulai v roku 1894 začal s prestavbou kláštora na kaštieľ. Nový kostol sv. Martina sa spomína v roku 1808, o rok neskôr bola v bývalom kláštore zriadená nemocnica. Gaštanica bola založená v roku 1884, o dekádu neskôr presídlením obyvateľov do obce zanikla osada sv. Ján Krstiteľ.

V novodobej histórii sa aj Horné Lefantovce vyvíjali a pretvárali v modernú obec. Poštový úrad tu bol otvorený už v roku 1902, o 10 rokov neskôr tu bol zavedený telefón a elektrina. V prvej svetovej vojne padlo 28 obyvateľov, ktorých pamiatke postavili v roku 1928 pomník. Druhá svetová vojna si z radov obyvateľstva vyžiadala 7 obetí a k oslobodeniu vojskom Druhého ukrajinského frontu došlo 30. marca 1945. O rok neskôr bola otvorená materská škola. V roku 1948 bol vo veľkom kaštieli, po jeho konfiškácii, zriadený liečebný ústav tuberkulózy pre ženy. V roku 1950 vzniklo miestne poľovnícke združenie. Jednotné roľnícke družstvo vzniklo v roku 1957, nový liečebný pavilón v roku 1960 a Telovýchovná jednota v roku 1962. Nová gaštanica bola vysadená v roku 1965, nová škola a telocvičňa bola otvorená v tom istom roku. So susednými Dolnými Lefantovcami boli Horné zlúčené k 1. januáru 1976, čím vznikla obec Lefantovce, ktorá pretrvala až do 31. decembra 2002. Plynofikácia obce bola rozbehnutá v roku 1992 (dokončená v 1997) a v roku 1997 bola zakúpená a opravená budova pre poštový úrad.

Pri príležitosti osláv 885. výročia najstaršej dochovanej písomnej zmienky o Horných Lefantovciach bola v roku 1998 vydaná monografia "Lefantovce 1113 – 1998" a prijatý erb, pečať a vlajka obce. Rok nato bola dokončená budova novej fary a rekonštruovaný dom smútku, po rekonštrukcii bol v roku 2002 sprístupnený neskorobarokový kaštieľ, slúžiaci ako obecný úrad, kultúrny dom, knižnica a klubovňa spoločenských organizácií. Po osamostatnení bol v roku 2003 prijatý nový erb a pečať, rovnako tak boli pomenované miestne ulice. Významnými investíciami bola v roku 2007 začatá výstavba vodovodu a o rok neskôr kanalizácie a vodovodného privádzača z Koniaroviec. Obyvateľom slúži tiež bezdrôtový rozhlas, viacúčelové ihrisko s umelou trávou a osvetlením, nové chodníky, detské ihrisko, klubovňa pre seniorov a iné. Veľký kaštieľ je od roku 2010 nevyužívaný.

• Telovýchovná jednota
• Poľovnícke združenie
• Jednota dôchodcov Slovenska

• Zoznam kultúrnych pamiatok v obci Horné Lefantovce

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Horné Lefantovce

• Oficiálne stránky obce