Nová Ves nad Žitavou

Predchodkyňou obce bola prastará osada Jovka, neskôr pomenovaná Jovka – Kostolná, a Malá Jovka. Obec s prívlastkom Veľká mala v tých časoch sotva 10 domov. Po starých obydliach z hliny a dreva sa stopy nezachovali. Kameň zo základov využívali pri zakladaní nových stavieb. Našli sa však kultúrne jamy s množstvom črepín, nástrojov i niekoľko kusov nepoškodených nádob. Staré sídlisko s kostolom a cintorínom pod Jovkou zďaleka ešte nevydalo svedectvo o živote a práci jej obyvateľov. Prvý písomne doložený archeologický prieskum v obci Nová Ves nad Žitavou odborníci uskutočnili v júni 1938. Pracovníci Čs. štátneho archeologického ústavu v Prahe našli nádoby, keramické a kostené predmety. Časť bohatého nálezu uložili do Slovenského národného múzea v Martine. Praveké sídlisko patrilo aj ľudu kultúry s kanelovanou keramikou (5000 rokov pred Kristom). Tieto predmety patrili medzi najstaršie. V polohe Jovka našli archeológovia črepy z 10. až 13. storočia. Doba kamenná – ludanická kultúra je zastúpená nálezom kostrových hrobov. Na miestach nálezu sa pravdepodobne nachádzali sídliská prastarej Jovky a Malej Jovky. V lokalite Štrkovisko, na ľavom brehu rieky, bolo potvrdené staré sídlisko. Výskum potvrdil skutočnosť, že v týchto miestach sídlil ľud neskorej kamennej doby a kultúry s kanelovanou keramikou. Hustejšie osídlenie povodia Žitavy i ďalších slovenských riek dokladajú nálezy z obdobia mladšej kamennej doby. Kultúra s lineárnou keramikou i želiezovská skupina sú zastúpené v okolí Novej Vsi nad Žitavou.

Kaštieľ v parku v Novej Vsi nad Žitavou

Prvá písomná zmienka o prastarej Jovke pochádza z roku 1075. Nová Ves nad Žitavou sa prvýkrát spomína v zachovanej listine z roku 1355. Zo staršieho obdobia sa zachovalo málo listín. Písomnosti nadobudli väčší význam až v neskoršom období. Zmienka o obci v listine neznamená, že obec nejestvovala dávno predtým. Osadu Jovka v listine z roku 1332 pomenovali Jovka – Kostolná. Poukazuje to na významné postavenie historickej osady, v ktorej stál kostol. Románsky kostolík, neskôr prestavaný do gotického slohu. Úrodný a požehnaný kraj pod Zoborom si veľa vytrpel v rokoch 1241 – 1242, kedy k nám prišli tatárske hordy. O Jovke sa zachovalo do dnešných čias niekoľko listín, v ktorých sa spomínajú dokonca aj mená požitavských obyvateľov. V roku 1332 sa v zachovanej listine spomína gotický kostol zasvätený sv. Tomášovi. Doložená je fara a cintorín okolo kostola. Obec, ktorá mala kostol a faru, sa stala pre široké okolie centrom náboženského života a hospodárskym strediskom. Názov historickej osady Jovka vznikol v storočiach ríše našich predkov. Zaniknuté obce Jovka – Kostolná a Malá Jovka zanechali ústnym podaním svoje názvy kopcu Jovka (213 m n. m.).

Nová obec na protiľahlom pravom brehu Žitavy, neďaleko Jovky, sa pravdepodobne začala rozvíjať až po tatárskom plienení. Hospodárska usadlosť Malá Jovka patrila do chotára pomaly sa vzmáhajúcej novej osady. Jovka striedala vlastníkov od opátstva v Hronskom Beňadiku, cez Forgáčovcov z hradu Jelenec až po pánov z Topoľčianok. Najstarším známym majiteľom bol komes Ivanka. V daňovom súpise je poznačené, že obec Nova Villa patrí Forgáčovcom. V roku 1386 sa spomína v obci mýto. Mýtna stanica stála na hranici Tekovskej a Nitrianskej župy pri potoku Drevenica. Hraničná čiara Tekovskej župy, do ktorej patrila Jovka aj Nová Ves nad Žitavou, prechádzala stredom spomenutého potoka a pokračovala na juh korytom Žitavy. Novú Ves nad Žitavou pomenovali naši predkovia staroslovenským názvom ves.

Socha Panny Márie v pútnickom areáli Studnička

V 14. a 15. storočí patrili Matúšovi Čákovi z Trenčína a dostali sa do držby kráľa. Koncom 15. storočia spolu s niektorými okolitými obcami patrili svätobeňadickému kláštoru. V 16. a 17. storočí patrila Jovka pánom z Topoľčianok. Stopäťdesiat rokov tureckých plienení počas ich panstva znamenalo pre ľudí veľa utrpenia. Nová Ves nad Žitavou patrila od roku 1732 grófovi Paluškovi zo Zlatých Moraviec. V 18. a 19. storočí prichádzali do dediny nové šľachtické rodiny. Postavili si honosné kaštiele, okolo ktorých vysadili parky a zriadili majere. V Novej Vsi nad Žitavou sa do súčasnosti zachovali tri kaštiele. V roku 1732 mala Nová Ves nad Žitavou iba 375 obyvateľov. O sto rokov neskôr počítala 98 domova 667 ľudí. V rokoch 1830 – 1831 vypukla aj na Požitaví cholerová epidémia. Na prístupových cestách k obci postavili stráže. Opätovné šírenie cholery nastalo v období rokov 1865 – 1866.

Anglický park v Novej Vsi nad Žitavou

Po morových a cholerových epidémiách domáca šľachta povolala na opustené hospodárstva rodiny z rôznych častí krajiny. Novoveské šľachtické rodiny potrebovali novousadíkov. Postavili honosné kaštiele a založili parky, ktoré vysadili exotickými stromami a kríkmi. Poštový úrad slúžil obci od roku 1886, notársky úrad od roku 1841. V prvej polovici 19. storočia existovala v obci elementárna škola. Notár a súčasne učiteľ prijímal školákov vo svojom byte, ktorý nevyhovoval väčšiemu počtu žiakov najmä v zimných mesiacoch. V rokoch 1883 – 1895 pôsobila v obci dvojročná nižšia roľnícka škola. Železničnú trať odovzdali do prevádzky v septembri 1894. Železnica oddelila kostol na kopci od centrálnej širokej ulice.

Turecký most v areáli Studnička

Vinohrady v Novej Vsi nad Žitavou

Rybník v Novej Vsi nad Žitavou

Obilné polia v chotári Novej Vsi nad Žitavou

Zaujímavosťou obce je pútnický areál Studnička. Nachádza sa v západnej časti novoveského chotára ktorá má miestopisné pomenovanie Konopnice a Chrástočky. Pútnický areál je zasvätený Panne Márii Kráľovnej. Nad potokom Drevenica, je vybudovaný trojklenbový Turecký most ako jedinečná architektonická pamiatka z 15. storočia, z obdobia tureckého pustošenia. Na tomto moste bola v minulosti mýtnica a vyberalo sa tu mýto. Takmer do konca 20. storočia bol most funkčný. Do dnešného dňa ho domáci nazývajú „turecký most“. Niekoľko desiatok metrov od tohto mosta vyviera, podľa miestnej kroniky už od roku 1860, prameň príjemne chladnej a osviežujúcej vody. Asi od roku 1874 na tomto mieste vyjadrujú veriaci svoju úctu, vďaku i prosby Panne Márii. V roku 1954 pápež Pius XII. vyhlásil sviatok Panny Márie Kráľovnej a od roku 1969 sa oslavuje vždy 22. augusta. Práve tento sviatok sa stal hlavným dňom Mariánskej púte v Novej Vsi nad Žitavou. V blízkosti prameňa bol najskôr postavený drevený stĺp so soškou Panny Márie, neskôr bola soška uložená v malej kaplnke. Po prvej svetovej vojne v roku 1918, sa z ruského zajatia vrátili muži z obce. Ako prejav vďaky zasadil Jakub Remiš okolo prameňa tri lipy a jeden javor. Ich koruny do dnešného dňa tvoria nad Studničkou živý chrám. Samotný areál je opradený množstvom zaujímavých príbehov. Ústnym podaním sa tieto príbehy zachovali do dnešných čias.

Rímskokatolícka ľudová škola vznikla okolo roku 1780. Umiestnili ju do obecnej budovy, v ktorej sídlila aj dedinská krčma. Nedostatočný priestor školy museli rozšíriť o jednu triedu, izbu a komoru pre správcu. Vyučovanie v tejto budove začalo až po stavebných úpravách v rokoch 1840 – 1881. Škola mala dve priestranné triedy a byt pre pomocného učiteľa. Budovu postavili v strede obce. Meštiansku školu v Novej Vsi nad Žitavou zriadili výnosom zo dňa 31. decembra 1945 Triedy umiestnili v bývalom Keltzovom kaštieli. Vyučovanie sa po úprave interiéru začalo dňa 6. februára 1946. Národná a stredná škola pripravovala kultúrny program na všetky štátne oslavy v obci. Pre žiakov 4. ročníka strednej školy robili po záverečných skúškach nábor do baníctva, ťažkého priemyslu a stavebníctva. Dňa 10. januára 1965 položili základný kameň na výstavbu novej základnej deväťročnej školy. Prvé vyučovanie v novej budove začalo už 7. februára 1966. Do novostavby sústredili triedy z kaštieľa, starej budovy ľudovej školy a miestností pri Hasičskej zbrojnici. Kolaudácia telocvične sa uskutočnila dňa 14. novembra 1966. za necelý mesiac otvorili školskú jedáleň. V školskej družine (dnes školský klub detí) otvorili druhé oddelenie.

V roku 1955, pred letnými prázdninami, začala obec opravovať bývalý Nyáryho kaštieľ pri mlyne. Od 1. apríla 1956 v ňom otvorili triedy pre dievčatá v trojročnom učení odboru záhradníctvo. Je najstarším učilišťom svojho zamerania v rámci Slovenskej republiky. Neskôr pribudli ďalšie odbory krajčírstvo, služby a domáce práce. V roku 1998 otvorili odbor príprava jedál. V súčasnom období je umiestnené v dvoch susediacich kaštieľoch, v jednom z nich je škola a v druhom internát.

Obec Nová Ves nad Žitavou sa stala domovom niekoľkých šľachtických rodov. Medzi prvých usadlíkov patrili rodiny Timonovcov, Seréniovcov (Szoréni) a Weisovcov. Barokový kaštieľ pri križovatke dal začiatkom 18. storočia postaviť gróf Jozef Berchtold. Z troch doteraz zachovaných kaštieľov najviac zmenil svoj vonkajší vzhľad i vnútorné priestorové členenie. Prestavaný bol v 19. storočí. Kaštieľ bol využívaný na rozmanité účely. Od úradovne policajtov a sýpku na poschodí, liaheň kurčiat až po obchody. Barón Jozef Seréni dal postaviť kaštieľ okolo roku 1800. Sídlo nachádzajúce sa blízko toku rieky Žitavy, postavené pôvodne v neorokokovom slohu, menilo svoj vzhľad. Ďalším jeho vlastníkom sa stala rodina Antona Slávyho (Szlávy). V roku 1900 pristavali ku kaštieľu vežičky. Po ňom zdedil kaštieľ i celý majetok gróf Nyáry. Jozef Slávy zomrel v auguste 1900 a pochovali ho v Novej Vsi nad Žitavou. V roku 1869 sa v obci spomína zemepán Ján Klobušický. V Novej Vsi nad Žitavou táto rodina postavila kaštieľ v roku 1872. Kaštieľ postavený v neoklasicistickom slohu obklopoval pekný park. Anglický trávnik a parky so stromami založili rodiny barónov v druhej polovici 19. storočia. V oboch panských parkoch rástlo približne sto druhov drevín z tuzemska i zo zahraničia. Návštevník parku uvidí borievku virgínsku (výška 15 m, obvod kmeňa 155 cm, vek 130 rokov), ginko dvojlaločné (výška až 20 m, obvod kmeňa 185 cm, vek asi 130 rokov), tisovec dvojradový (výška 15 m, obvod kmeňa 275 cm, vek 130 rokov), obdivovať môže platany a tulipánovník. Javor cukrový ma kmeň s veľkým obvodom 630 cm, a s výškou pätnásť metrov dosiahol vek asi 200 rokov.[4] K vzácnostiam patrí dub letný so zlatožltými listami. Celý park má rozlohu 6,6 hektára. Kaštiele s priľahlými parkmi majú neoceniteľnú historickú i architektonickú hodnotu.

Dychová hudba začala písať prvé stránky svojej histórie po vzniku prvej republiky v roku 1920. Hudba hrávala na zábavách v obci a v okolitých dedinách. Pozývali ich na svadby v týždni i v sobotu. Táto zostava muzikantov s malými zmenami vydržala až do roku 1945. V roku 1947 sa dychová hudba rozpadla.

Dobrovoľný hasičský zbor v Novej Vsi nad Žitavou utvorili v roku 1866. Richtár a celá obecná pospolitosť s dobrovoľnými hasičmi zadovážili ručnú a neskôr motorovú striekačku. Dobrovoľný hasičský zbor v Novej Vsi nad Žitavou vydal v roku 1951 pamätné diplomy za vernú službu svojim dlhoročným členom.

Panstvo z Gýmešského, Nitrianskeho, Levického či Starotekovského hradu malo svoje poľovné revíre na okolí a organizovalo poľovačky na lesnú zver. Zachované poľovné trofeje v kaštieľoch a zemepanských kúriách v obciach Požitavia sú svedkami tejto záľuby bohatých rodín. Domáci poľovníci založili organizovanú skupinu až po roku 1945. Cieľom dobrovoľnej organizácie poľovníkov bola starostlivosť o ochranu, chov a lov zveri. Oráčiny chotára okolo Novej Vsi nad Žitavou oživujú toky Žitavy a Drevenice, údolie rybníka a zvyšky hájov na Jovke. Na vodnej nádrži sa zdržiava časť vtáctva vo svojich hniezdach a ďalšie prilietajú za potravou. O Poľovnom ochrannom spolku v Novej Vsi nad Žitavou je prvý záznam v kronike obce z roku 1956.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nová Ves nad Žitavou