Vostok 3

• Andrijan Nikolajev (1), pilot

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Vostok 3 (podľa katalógu COSPAR 1962-036A) bola jednomiestna kozmická loď dlhá 5 metrov s priemerom 2,3 metra. Jej hmotnosť bola 4 722 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 180,7 – 234,6 km nad povrchom Zeme.

V sobotu ráno 11. augusta 1962 vyšli kozmonauti Andrijan Nikolajev a Valerij Bykovskij z malej drevenej fínskej chatky na kozmodróme Bajkonur, kde spali, a presunuli sa k montážnej budove MIK, v ktorej si obliekli skafandre. O 09:30 moskovského času (11:30 miestneho času) ich autobus priviezol na štartovaciu rampu a Nikolajev nastúpil do kabíny kozmickej lode Vostok 3.[1]

Vostok 3 vyštartoval o 11:30:00 moskovského času (13:30:00 miestneho času a 08:30:00 svetového času) pomocou nosnej rakety Vostok-K z kozmodrómu Bajkonur na území Kazachstanu, ktorý bol vtedy súčasťou Sovietskeho zväzu. Vzlet rakety a navedenie kozmickej lode na obežnú dráhu Zeme prebehli bez problémov. V čase 12 minút po štarte sa kozmická loď oddelila od horného stupňa nosnej rakety. Vostok 3 sa dostal na dráhu vo výške 180,7 – 234,6 km nad povrchom. Nikolajev sa pokúsil zahliadnuť odlietajúci horný stupeň, ale nepodarilo sa mu to. Zaujímavosťou je, že Nikolajev sa stal prvým kozmonautom čuvašskej národnosti.[1]

Nikolajev na rumunskej poštovej známke z roku 1964

Počas štvrtého obletu okolo Zeme sa Nikolajev rozprával s prvým tajomníkom Komunistickej strany ZSSR Nikitom Chruščovom, ale priznal, že kvôli hlasnému rádiovému šumu z toho hovoru počul asi len polovicu. Nikolajev si ako prvý kozmonaut odopol počas letu bezpečnostné pásy a voľne sa znášal po kabíne, pričom používal rádio a natáčal tiež Zem na farebnú filmovú kameru, čo bolo ďalším prvenstvom misie. Spočiatku sa pohyboval veľmi opatrne, ale inak nemal žiadne nepríjemné pocity. V priebehu misie sa nakoniec štyrikrát voľne pohyboval po kabíne.[1]

Takmer deň po štarte Vostoku 3 vyštartoval z Bajkonuru Vostok 4, ktorý sa vzniesol zo štartovacej rampy 12. augusta o 11:02:33 moskovského času (08:02:33 svetového času). Na jeho palube bol kozmonaut ukrajinskej národnosti Pavel Popovič. Nikolajev zorientoval svoju loď do takej polohy, aby mohol sledovať štart Vostoku 4, ale vo svojej poletovej správe priznal, že nič nevidel. Počas preletu nad Tureckom však zreteľne videl mestá, vzletové a pristávacie dráhy na letiskách, námorné lode, cesty a móla. Vostok 3 a 4 boli vynesené na podobné obežné dráhy, pričom vzdialenosť medzi nimi sa v priebehu prvého obletu Vostoku 4 zmenšovala. Kozmonauti na palubách oboch lodí tiež po prvýkrát v histórii navzájom medzi sebou komunikovali cez rádio. Najmenšia dosiahnutá vzdialenosť medzi kozmickými loďami bola približne 6,5 km. Vostoky však nemohli meniť charakteristiky svojej obežnej dráhy, a tak sa obe telesá začali opäť vzďaľovať. Sovietska tlač to ale neobjasnila a na Západe sa tak špekulovalo, že ZSSR už zvláda zložité techniky stretávania pilotovaných kozmických lodí na obežnej dráhe Zeme.[1]

Po 29 obletoch Zeme telemetria z Vostoku 3 ukázala, že teplota na palube kozmickej lode klesla z 27 °C pri štarte na 13 °C a zostala na tejto úrovni až do 36. obletu. Údaje tiež ukázali, že počas 10 obletov, kedy kozmonaut spal, palubný telemetrický systém Tral nepracoval. Nikolajev ale pokles teploty na palube vysvetlil tým, že úmyselne vypol vykurovací systém. Dňa 14. augusta sa Nikolajev a Popovič zobudili o 04:00 moskovského času (01:00 svetového času). Personál pozemnej stanice neďaleko Chabarovska krátko nato dostal správu od Nikolajeva, že sa cíti skvele a let pokračuje podľa plánu. Podobnú správu dostali aj od Popoviča. Na Zemi medzitým štátna komisia, ktorá schvaľovala všetky dôležité rozhodnutia o kozmických letoch, plánovala pristátia oboch misií. Vzhľadom na predpoveď silného vetra s nárazmi až 20 m/s v plánovanom mieste pristátia Vostoku 3 v oblasti kazašskej Karagandy nikto nenamietal proti predĺženiu Nikolajevovho letu až do 15. augusta.[1]

Brzdiaci manéver na 65. oblete prebehol bez problémov a približne 10 sekúnd po skončení zážihu sa automaticky oddelil prístrojový úsek od návratovej kabíny s kozmonautom. Návrat lode do atmosféry bol takisto bezproblémový. Rovnako ako Gagarin a Titov sa aj Nikolajev pred pristátím katapultoval z kabíny. Pristál na padáku po takmer štyroch dňoch letu, 15. augusta o 09:52 moskovského času (06:52 svetového času), 200 km juhovýchodne od Karagandy v Kazachstane. Návratová kabína takisto pristála na svojom padáku. Okolie Nikolajevovho miesta pristátia bolo posiate kameňmi, ale jemu sa našťastie podarilo pristáť na malom mieste, kde neboli žiadne nebezpečné prekážky. Popovič pristál podobným spôsobom o sedem minút neskôr a 280 km západne od Nikolajevovho miesta pristátia.[1]

• Vostok 3 na stránkach spacefacts.de (po anglicky)
• Vostok 3 v Malej encyklopédii kozmonautiky (po česky)