Suchý vrch (vrch vo Veľkej Fatre)
Suchý vrch (1 550 m n. m.[1]) je vrch Veľkej Fatry. Leží v jej hlavnom hrebeni, medzi Ostredkom a Ploskou, približne 25 km juhovýchodne od Martina.[2]
| Suchý vrch | |||
| vrch | |||
 Skalnatý vrchol Suchého vrchu v strede záberu | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Región | Žilinský | ||
| Okresy | Ružomberok, Martin | ||
| Obce | Liptovské Revúce, Necpaly | ||
| Pohorie | Veľká Fatra | ||
| Podcelok | Hôľna Fatra | ||
| Povodie | Váh | ||
| Nadmorská výška | 1 550 m n. m. | ||
| Súradnice | 48°54′32″S 19°05′13″V | ||
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie | ||
| Najľahší výstup | po  | ||
  | |||
 Poloha v rámci Žilinského kraja Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
| Wikimedia Commons: Suchý vrch (Veľká Fatra) | |||
| Freemap.sk: mapa | |||
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha
Nachádza sa v centrálnej, najvyššej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Ružomberok a Martin a zasahuje na katastrálne územia obcí Liptovské Revúce a Necpaly.[4] Suchý vrch sa nachádza na Veľkofatranskej magistrále, ktorá traverzuje vrchol západným svahom. Najbližším sídlom sú východne ležiace Liptovské Revúce, vzdialené približne 5 km. Susednými vrchmi sú severne ležiace Koniarky (1 400 m n. m.), západne ležiaca Biela skala (1 385 m n. m.), juhozápadne ležiaci Ostredok (1 596 m n. m.) a juhovýchodne ležiace Ostré Brdo (1 391 m n. m.). Vrch je súčasťou národného parku a rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.[2]
Opis
Vrch je súčasťou rozsiahleho masívu v centrálnej časti Veľkej Fatry a leží v jej strednej časti. Suchý vrch má podobu nevýrazného skalného pahorku v severovýchodnej časti masívu Ostredka, najvyššieho veľkofatranského vrcholu. Výrazne skalnatý, výškovo však nevýrazný Suchý vrch, je v najvyššom stupni ochrany a aj turistická magistrála vrchol len traverzuje. Severne od vrcholu stojí salaš s prameňom pitnej vody. Západné svahy odvodňujú prítoky Necpalského potoka, východné svahy odvádzajú vodu riečkou Lopušná do Revúcej.[2]
Výhľady
Hôľnatý vrchol bez vyššieho porastu a značná nadmorská výška umožňuje ďaleký rozhľad. Časť horizontu zatieňujú blízke hrebene, napriek tomu možno pozorovať mnohé vrchy Veľkej Fatry, no pri vhodných podmienkach tiež časť Nízkych a Vysokých Tatier, Poľanu, Chočské vrchy, Oravské Beskydy, Malú Fatru či Moravsko-sliezske Beskydy.[5]
Prístup
Vrchol je prístupný odbočením zo značenej trasy hrebeňovky, ktorá vedie západne od vrcholu.
- po
- z južného smeru od Krížnej cez Ostredok
- zo severu hrebeňom od Chaty pod Borišovom cez Ploskú
- po
- po
Referencie
- Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 57.
- Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-01-03]. Dostupné online.
