Gaderská dolina

Obidvomi dolinami tečú čisté potoky, ktoré miestami stekajú strmými kaskádami. V čistej, studenej vode sa objavujú pstruhy a sivone. Po tisícročia dravé prúdy potokov vyhĺbili dnešnú dolinu a vymodelovali v nej obdivuhodné tvary.

Gader a jeho bočné doliny sú bohato zalesnené. Rastú tu zmiešané porasty s prevahou buka, smreka a borovice. Miestami sa nájde aj javor, jedľa a tis európsky. Staré jedle, smreky a borovice sa vypínajú na strmých zrázoch, galériách a terasách Tlstej, Pekárovej, Skalnej a Konského dolu. Držia ich korene zapustené do puklín skál vápencového podložia.

Osobitnú pozornosť návštevníka si zaslúži kvetena Gadera, ktorý je naozajstnou botanickou záhradou. Na skalách kvitne zlatistá prvosienka holá, nádherný poniklec slovenský, klinček peristý, cyklámen fatranský, bielozelený vemenník dvojlistý, plesnivec alpínsky, nápadný črievičník papučka, astra alpínska, ľalia zlatohlavá, jelení jazyk celolistý, vzácna kortúza Mathiolova, lykovec voňavý a ďalšie druhy. Väčšinu z nich opísala prvá slovenská botanička Izabela Textorisová, ktorá dlhé roky pôsobila v Blatnici. V Gaderi a na západných svahoch Veľkej Fatry rastie aj veľa liečivých bylín, z ktorých Blatničania lisovali v minulosti známe olejčeky. Neskôr sa z nich stali podomoví obchodníci, šafraníci, ktorí cestovali so svojimi výrobkami po celej Európe, Malej Ázii, prenikli dokonca aj do Ruska a na Sibír. Ich štýlové domy s typickými bránami sú do dnešných dní súčasťou architektúry Blatnice.

Gader je bohatý aj na rôzne druhy živočíchov. Z poľovných druhov sa tu vyskytuje predovšetkým jelenia zver, diviak, líška a vzácne srnčia zver. V rokoch 1956-60 vypustili v Gaderskej doline postupne 20 kamzíkov alpského pôvodu, ktoré boli dovezené z lokalít v Českej Kamenici a Jesenníkoch z Česka. Kamzíkom sa v Gaderskej doline dobre darí, zdržujú sa najmä na skalnatých miestach v zóne nesúvislého lesa.

Hlboké lesy sú domovom medveďa hnedého, ktorého početné stavy sa v poslednej dobe výrazne zvýšili. Jeho rozšírenie na Slovensku je vo Veľkej Fatre druhé najväčšie po Nízkych Tatrách. Z dravcov sa v lesoch vyskytuje aj vzácny rys ostrovid a tiež vlk dravý. V doline operujú svorky vlkov, ktoré sa sem tlačia z liptovskej strany a z Ľubochnianskej doliny. Ich početné stavy sa v poslednej dobe zvýšili, čím vzrástol aj ich tlak najmä na diviačiu a vysokú zver ale tiež na kamzíky.

Pestrú a druhovo bohatú skupinu fauny tu tvorí vtáctvo, najmä dravce na čele so vzácnym a zriedkavým orlom skalným, ďalej tu hniezdi výr skalný, krkavec čierny, sokol myšiar a tiež vzácny sokol sťahovavý. V hlbokých lesoch žijú kurovité vtáky ako hlucháň, jariabok a zriedkavý tetrov. Zaujímavým vtákom, ktorý na seba upozorňuje svojim škriekavým hlasom, je orešnica perlavá. Z ďatľov tu žije vzácny ďubník trojprstý, tesár čierny a ďateľ bielochrbtý. V nemalej miere sú tu zastúpené aj sýkorky, králiky, kôrovníky, vrchárka modrá, krivonosy, hýle, čížiky a iné. Typickým vtákom skál je vzácny murárik červenokrídly. V niekoľkých jaskyniach okolo Tlstej sa vyskytujú viaceré druhy netopierov. Celkove tu žije okolo 110 hniezdiacich druhov vtákov. Široko je zastúpené aj drobné živočíšstvo a hmyz. Z obojživelníkov žijú v tunajších lesoch tri významné druhy mlokov a to salamandra škvrnitá, krásne sfarbený mlok vrchovský a vzácny mlok karpatský. Zo žiab sú hojné skokan hnedý a kunka žltobruchá, zriedkavejšie sa vyskytujú ropucha obyčajná a ropucha zelená. Z plazov sú tu zastúpené jašterica obyčajná a jašterica živorodá, ktorú môžeme vidieť aj vo vyšších polohách. Na okrajoch lúk a slnečných miestach môžeme stretnúť slepúcha lámavého, užovku hladkú a tiež najznámejšieho slovenského hada, vretenicu obyčajnú. Z bohatého sveta hmyzu spomeniem aspoň nápadné fuzáče, viaceré druhy bystrušiek, nosatcov, liskaviek a iné. Z motýľov tu poletujú okáče, perleťovce, zákonom chránený jasoň červenooký, vidlochvosty a mnoho ďalších. Svet hmyzu je pre návštevníka nápadný najmä v horúcich letných dňoch, keď je vzduch presýtený vôňou kvitnúcich kvetov, ktoré sú pre mnohé druhy veľkým lákadlom.

V Gaderskej doline sa nachádzajú takmer všetky chránené druhy živočíchov a rastlín, ktoré sa vyskytujú v celej Veľkej Fatre. Je to takmer 3 000 druhov bezstavovcov, 110 druhov vtákov a 60 druhov cicavcov. Aj preto bol komplex Tlstej vyhlásený v roku 1972 za Národnú prírodnú rezerváciu Tlstá a v roku 2002 Veľká Fatra za deviaty slovenský národný park. Z Blatnice vedie dolinou na Blatnický hrad náučný chodník s piatimi zastávkami a dĺžkou trasy 1,8 km.

Pod pojem Gader sa dnes zahrňujú aj ostatné doliny, ktoré sa nachádzajú medzi Blatnicou a hlavným hrebeňom Veľkej Fatry. Súčasťou tohoto komplexu sú už spomínané doliny Dedošová a Selenec, ale aj susedná Blatnická dolina, ktorá sa im v mnohom podobá. Táto dolina je súčasťou zaujímavého turistického okruhu Blatnica – Blatnická dolina – Kráľova studňa – Dedošová dolina – Gaderská dolina – Blatnica.