Krížna (vrch vo Veľkej Fatre)
Krížna (1 574,3 m n. m.[1]) je po Ostredku a Frčkove tretí najvyšší vrch Veľkej Fatry.[2] Leží v podcelku Hôľna Fatra, v hlavnom hrebeni a na vrchole stojí vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Z vrcholu Krížnej je kruhový výhľad.
Krížna | |||
vrch | |||
Masív Krížnej | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Regióny | Žilinský, Banskobystrický | ||
Okresy | Ružomberok, Martin, Banská Bystrica | ||
Obce | Liptovské Revúce, Blatnica, Turecká | ||
Pohorie | Veľká Fatra | ||
Podcelok | Hôľna Fatra | ||
Povodia | Turiec, Revúca, Hron | ||
Nadmorská výška | 1 574,3 m n. m. | ||
Súradnice | 48°52′37″S 19°04′43″V | ||
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie | ||
Najľahší výstup | po | ||
| |||
Poloha v rámci Žilinského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Krížna, Veľká Fatra | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Nachádza sa v južnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Hôľna Fatra.[3] Na vrchole sa stretávajú hranice okresov Martin, Ružomberok a Banská Bystrica a katastrálne územia obcí Blatnica, Liptovské Revúce a Turecká.[4] Vrcholom vedie Cesta hrdinov SNP, na ktorú sa tu pripája Veľkofatranská magistrála, čím je Krížna významnou križovatkou značených turistických chodníkov. Raritou je, že sa tu križujú tri červené turistické značky.[2]
Výhľady
Krížna je obľúbeným cieľom turistov, poskytujúci ďaleké výhľady. Vďaka značnej nadmorskej výške a pozícii v strede Slovenska, poskytuje výhľad na mnohé okolité pohoria. Mimo veľkofatranských vrcholov vidieť Malú Fatru, Chočské vrchy, Západné Tatry, Nízke Tatry, Poľanu, Štiavnické vrchy a Vtáčnik.[5]
Geológia
Vrchol Krížnej budujú sliene mráznického súvrstvia fatrika. Fatrikum, synonymne označované ako krížňanský príkrov je pomenované práve podľa vrchu Krížna.
Prístup
- po
značke: - zo západu z Kráľovej studne (Cesta hrdinov SNP)
- zo severu z Ploskej a Ostredku (Veľkofatranská magistrála)
- z východu z vrchu Zvolen (Cesta hrdinov SNP)
- po
značke zo Starých Hôr - po
značke z Liptovských Revúc cez Rybovské sedlo[2]
Referencie
- Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 57.
- Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
- Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.
- Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-23]. Dostupné online.