Politická ekonómia

Politická ekonómia bolo pôvodne od 17. do konca 19. storočia označenie pre to, čo dnes voláme ekonómia (angl. economics), od druhej polovice 20. storočia sa výraz používa najmä buď ako synonymum ekonómie či len normatívnej ekonómie alebo ako akýsi kombinovaný odbor spájajúci ekonomickú teóriu a politické rozhodovanie (a prípadne aj ďalšie sociálne odbory).

Jean-Jacques Rousseau, Discours sur l'oeconomie politique, 1758

Výraz prvýkrát použil vo Francúzsku v roku 1611 L. de Mayerne-Turquet. O štyri roky neskôr výraz (économie politique) použil A. Montchrétien už priamo v titule svojej knihy. V Anglicku sa výraz objavil v roku 1691 u W. Pettyho. V tomto období výraz označoval väčšinou najmä skôr niečo ako rozumnú verejnú správu, neskôr aj niečo ako silu či fungovanie ekonomiky štátu ako celku.

Významový posun smerom k chápaniu politickej ekonómie ako vedy o výrobe a rozdeľovaní bohatstva v kontexte riadenia zdrojov štátu nastal u v polovici 18. storočia (napr. u fyziokratov) a od 70. rokov 18. storočia (klasická ekonómia) tento význam prevládol. Príklady definícií:

• A. Smith (1776): "odnož vedy potrebnej pre štátnika alebo zákonodarcu... politická ekonómia ponúka dve odlišné veci: (1) že zadováži dostatok príjmov alebo životné prostriedky pre ľud alebo že mu umožní získať taký príjem alebo životné prostriedky samému; (2) že štátu alebo spoločenstvu zadováži dostatočný príjem pre verejné služby...Ponúka panovníkovi i ľudu, že sa stanú bohatšími."
• James Mill (1821) a McCulloch (1825): systematický výskum zákonov, ktorými sa riadi výroby, rozdeľovanie, spotreba a výmena tovaru alebo produktov práce.
• David Ricardo: "skúmanie zákonov, ktorými sa riadi rozdeľovanie výsledku výroby medzi triedy, ktoré prispievajú k jeho tvorbe".
• John Stuart Mill (1848): skúmanie "zákonov výroby a rozdeľovania a niektorých praktických následkov, ktoré z nich vyplývajú."
• Cairnes (1875): "výklad zákonov javov bohatstva."

Prvým profesorom predmetu, ktorý niesol označenie "politická ekonómia" na svete bol nemecký kameralista Joseph von Sonnenfels v roku 1763 vo Viedni. V Anglicku bol prvým takýmto profesorom Thomas Malthus v roku 1805.

Marxisti prevzali vyššie uvedené (t. j. klasické) definície, ale trocha pozmenili dôraz politickej ekonómie. Napr. podľa Marxa (1859) je to hľadanie "anatómie občianskej [buržoáznej] spoločnosti" a podľa Engelsa (1859) "teoretická analýza modernej buržoáznej spoločnosti". Marxisti klasickú definíciu politickej ekonómie používajú dodnes (najmä v podobe ako u Jamesa Milla).

V nemeckej jazykovej oblasti sa od začiatku 19. storočia používal aj pojmu politická ekonómia podobný pojem národné hospodárstvo (Nationalökonomie, trochu neskôr Volkswirtschaftslehre).

V roku 1875 MacLeod prvýkrát navrhol nahradiť výraz politická ekonómia výrazom ekonómia (angl. economics). Marshall v roku 1890 používa ešte výrazy politická ekonómia a ekonómia ako synonymá a definuje ich ako "štúdium ľudstva pri normálnom chode živote; skúma časť konania jednotlivca a spoločnosti, ktorá najužšie súvisí so získavaním a používaním materiálnych požiadaviek blahobytu (well-being)." Všeobecne sa výraz ekonómia presadil až v 20. rokoch 20. storočia.

Kým ostatní často stotožňovali ekonómiu a politickú ekonómiou, L. Robbins (1932, 1939) definoval ekonómiu veľmi široko ako "veda, ktorá skúma ľudské správanie ako pomer medzi cieľmi a vzácnymi prostriedkami s alternatívnym použitím" a výraz politická ekonómia odporučil používať len pre aplikované témy ako sú monopol, ochrana, plánovanie a fiškálna politika vlády a podobne. S tým súhlasil napr. Schumpeter (1954).

Dnes sa výraz politická ekonómia používa najmä v týchto významoch:

• synonymum ekonómie
• synonymum normatívnej ekonómie
• u marxistov: ekvivalent ekonómie, definovaný v zmysle klasickej definície klasickej ekonómie
• synonymum klasickej ekonómie v zmysle: ekonómia tých autorov, ktorí sa dnes snažia oživiť klasickú ekonómiu
• od 60. rokov (najmä u niektorých libertariánov): ekonómia (nie politická ekonómia) podľa vyššie uvedenej Robbinsovej definície, a teda chápanie ekonómie ako riešenia rôznych problémov (alternatív), nielen čisto ekonomických ale aj problémov rodinného života, politiky, sexu, kriminality atď.