Usir

Spočiatku bol lokálnym bohom uctievaným najmä v Busiride, kde zosobňoval moc zeme a vegetácie. Okolo roku 2400 pred Kr., kedy sa jeho meno objavuje v Textoch pyramýd, bol Usir už rozšíreným božstvom. Odvtedy bol v Egypte uctievaný až do potlačenia pohanských náboženstiev na začiatku kresťanského obdobia a počas helenizmu jeho kult presiahol svojim významom hranice Egypta. Boh Usir nebol len milosrdný sudca mŕtvych po smrti, ale tiež chtónickou životodarnou silou spájanou s vegetáciou a nílskymi záplavami. Vládcovia starovekého Egypta boli po smrti stotožňovaní s Usirom, podobne ako za života boli stotožňovaní s bohmi Horom alebo Reom. Verilo sa, že podobne ako Usir vstal po svojom mýtickom zavraždení z mŕtvych, i faraónom bude daný večný život v sérii pohrebných rituálov. Táto stará predstava sa počas Novej ríše postupne rozšírila aj na bežných ľudí, ktorí si rovnako mohli zabezpečiť život po smrti vykonaním príslušných obradov.

Usir (staroeg. ws-jr) v hieroglyfoch

Usir bol podľa kozmogonického konceptu Devätora najstarší syn božského páru Geba (zeme) a Nut (neba). Jeho ďalšími súrodencami boli bohyňa Eset – jeho manželka a matka jeho syna Hora, boh Sutech – žiarlivý brat, ktorý ho úkladne pripravil o moc, a bohyňa Nebthet – ktorú si za ženu vzal Sutech. Vládca mŕtvych býval zvyčajne zobrazovaný so zelenou pokožkou symbolizujúcou jeho moc nad vegetáciou a typickou korunou atef – bielou korunou Horného Egypta s pštrosími perami. Jeho atribútmi boli tiež dve žezlá – zahnutá palica a korbáč, ktoré prebral od boha Anedžteja, starého lokálneho božstva mesta Džedu (Busiris, 9. dolnoegyptský kraj), s ktorým splynul na začiatku staroegyptskej histórie. Pôvodne boli jeho výsostným odznakom, neskôr ich prijali ako symbol svojej moci aj faraóni. Jeho postava bola zavinutá v ovínadlách, rovnako ako boli ovinutí mŕtvi, čo bol znak súvisu so smrťou.

Naše znalosti o Usirvovi pochádzajú sčasti z reliéfov v staroegyptských hrobkách a z Textov pyramíd a sčasti z diel klasických autorov – Plutarcha a Diodora Sicílskeho.

Usir bol v staroveku spájaný s dnešným súhvezdím Orión.

Pôvod Usirovho mena nie je doteraz uspokojivo vysvetlený. V hieroglyfickom zázname sa po prvý raz objavuje ako staroeg. ws-jr – pravdepodobne „Trón Oka“.

Pretože boh Usire bol považovaný za mŕtveho boha smrti, Usirovo ba bolo niekedy uctievané samostatne, najmä v dolnoegyptskom Džedete (Mendes, 16. dolnoegyptský kraj). Tento Usirov aspekt sa nazýval Banebdžedet alebo Banebdžed – „Ba, pána Džedetu“ alebo „Ba, pána džedu“. Džed bol egyptský symbol stability a zdravia v podobe stĺpu, ktorý mal predstavovať Usirovu chrbticu a v niektorých obdobiach aj chrbticu celého Egyptu – Níl. To poukazovalo na úlohu Usira ako znovurodiaceho sa boha vegetácie, ktorý bol spojený s opakovaním blahodárnych nílskych záplav. V podobe Banebdžedeta mal Usir tituly Pán nebies a života boha Rea, keďže Usir zdedil svoju kráľovskú moc od Rea (niekedy stotožňovaného s bohom Atumom).

Banebdžedet v hieroglyfoch

Ba v starovekom Egypte nepredstavovalo len dušu v prísne európskom zmysle tohoto slova, ale aj vnútornú silu a moc mena, obzvlášť ak išlo o boha. Slovo ba tiež v egyptčine Džedete boli chované posvätné barany uctievané ako vtelenie boha, ktoré boli po smrti mumifikované a pochované na zvláštnom pohrebisku. Čo sa týka spojenia Usira s baranom, dve žezlá boha sú vlastne nástrojmi pastierov, takže sa niektorí domnievajú, že Usir bol pôvodne bohom pastierskych kmeňov z Horného Egypta.

V Džedete bola okrem boha Usira uctievaná aj rybia bohyňa Hatmehit. Po tom, ako kult Usirov kult získal na význame, Banebdžedet bol považovaný za manžela bohyne.

V okultných spisoch novoveku je Banebdžedet pod vplyvom antických autorov identifikovaný s Bafometom – capom z Mendésu. V skutočnosti je však táto interpretácia scestná, pretože Usir nebol nikdy uctievaný v podobe capa, ale barana.

• Usireove mystéria

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Usir