Sutech

Ako boh púšte bol Sutech spájaný s púštnymi búrkami a karavánami. Egyptské slovo pre púšť, Dešret, bolo veľmi podobné slovu červená, Dešer (dokonca sa javí ako feminínna podoba slova dešer). Preto bol Sutech spájaný s predmetmi červenej farby vrátané červenovlasých ľudí. Keďže červené vlasy neboli typickou črtou Egypťanov, bol Sutech spájaný aj s cudzincami. Púštny boh bol ďalej spájaný s gazelami a oslami, zvieratami, ktoré obývali okraj púšte. Pre svoju spojitosť s púštnymi búrkami bol Sutech v dobách Ramesseho II. stotožňovaný s kanaánskymi búrkovými božstvami vrátane Baala.

Pretože Sutech bol vládcom neúrodnej, nič nerodiacej púšte, v protiklade s bohatým nílskym údolím, bol považovaný za impotentného. Z tejto predstavy vychádza aj mýtus o zrodení boha Anupa. Tento bol, údajne, synom Sutechovej manželky Nebtet, ktorá sa zo zúfalstva nad manželovým nezáujmom premenila do podoby svojej sestry Eset. Ani takto si nezískala Sutechovu náklonnosť, tentoraz pre jeho neplodnosť, ale Usire, manžel jej sestry, si ju pomýlil s Eset a splodil s ňou Anupa. V neskorších dobách, potom ako spojenie medzi Sutechom a púšťou stratilo na svojej dôležitosti, bol za Anupovho otca považovaný priamo Sutech.

Púštny boh bol tiež ochrancom Horného Egyptu, kde bol jedným zo stredísk jeho kultu mesto Kom Ombos(Nubt).

Mýtus o boji medzi Horom a Sutechom, o Esete a Usireovi, sa objavuje v mnohých egyptských zdrojoch vrátane Textov pyramíd, Textov rakiev, Šabakovho kameňa, nápisoch na stenách Horovho chrámu v Edfú a v ďalších dokumentoch. Papyrus Chestera Beattyho č. 1 obsahuje legendu známu ako Súboj Hora a Sutecha. Klasický autori tiež zaznamenávajú tento mýtus, najznámejší z nich je Ploutarchos, ktorý napísal spis De Iside et Osiride (O Izis a Osirizovi).

Mýtus zobrazuje Usireho ako múdreho panovníka, ktorí ľuďom priniesol civilizáciu, a Eset ako jeho manželku. Sutech bol jeho mladším závistlivým bratom, ktorý Usireho zabil, jeho telo roztrhal a rozhodil na rôzne miesta Egyptu. Eset, prototyp vernej manželky, časti Usirevovho tela pozbierala a poskladala a spolu s ďalším bohom (v niektorých verziách mýtu je to Thoth, v iných Anup) ho zabalzamovala. Usire sa stal prvou bytosťou, ktorá takto vstúpila na druhý svet, zaujal miesto vládcu podsvetia a sudcu mŕtvych.

Usireho syn Hor bol počatý Esetou s Usireho mŕtvym telom, prípadne v niektorých variantoch len s niektorou z jeho častí. Celkom prirodzene sa stal Sutechov nepriateľ, pomstiteľ smrti svojho otca. Čo je zaujímavé, nie vždy je Sutech považovaný za Horovho strýka, ale aj za jeho staršieho brata. V jednom z bojov medzi dvoma bohmi Sutech pripravil Hora o jeho ľavé oko, ktoré bolo mesiacom (tento mýtus možno mal vysvetľovať, prečo mesiac svieti slabšie ako slnko). Nakoniec však vďaka prefíkanosti a sile Hor Sutecha porazil a vykastroval. Bohovia potrestali Sutecha tým, že ho prinútili nosiť Usireho na chrbte alebo tým, že ho obetovali ako býka. V inej verzii mýtu dostane Sutech ako náhradu za stratený Egypt púšte, ktoré ho obklopujú.

Mýtus možno chápať z viacerých uhlov pohľadu. V prvom rade je to etické poučenie o vzťahoch medzi pokrvnými príbuznými – medzi otcom a synom, manželom a manželkou, starším a mladším bratom. Pre Egypťanov ďalej mýtus zobrazoval metafyzický boj poriadku a chaosu, dobra a zla, v ktorom Sutech predstavoval nepriateľa vládnúcej dynastie a ohrozenie ich moci, ktoré bolo potrebné potlačiť. V tejto úlohe bol spájaný napríklad s Hyksósmi. Mýtus o Usireovi a Eset je navyše príkladom kráľovského vegetačného mýtu, kedy je kráľ-boh stotožňovaný so silami prírody a jeho smrť je vnímaná ako ukončenie vegetačného obdobia. S príchodom záplav, novým klíčením a rastom je stotožňované znovuoživenie mŕtveho boha, ktorý zomiera a znova ožíva v cykle zodpovedajúcom prírodným premenám. Antagonistom v tomto mýte sú sily, ktoré zabraňujú rastu, v prípade Egypta teda púšť, ktorá stojí v protiklade k úrodnému nílskemu údoliu a počas celého staroveku ohrozovala polia egyptských roľníkov. V tejto polohe možno vnímať aj Sutecha, boha púšte, ktorý opakovane zabíja svojho brata a je následne porazený jeho synom Horom, aby sa obnovila úrodnosť zeme.

Je tiež možné, že sa v mýte odrážajú historické udalosti z doby zjednotenia Egypta. Súboj dvoch božstiev by tak mohol predstavovať odpor miestnych vládcov voči vnútenému zjednoteniu. Podľa jeden z teórii, keďže tak Hor ako Sutech boli pôvodne hornoegyptské božstvá, sa mohol mýtus vzťahovať na preddynastický zápas medzi rodom uctievajúcim Sutecha a rodom uctievajúcim Hora v Hornom Egypte.

Podľa dosky zo Šabaky Geb, najstarší vládca zeme v jej Zlatom veku, rozdelil Egypt na dve polovice, pričom Horný Egypt (púštnatejší) dal Sutechovi a Dolný Egypt (s vodnatou deltou) odkázal Horovi. Po zjednotení Egypta boli často Hor a Sutech zobrazovaní pospolu, ako korunujú nových faraónov spojenou korunou dvoch zemí. Kráľovné 1. dynastie mali titul "Tá, ktorá vidí Seta a Hora". V Textoch pyramíd sú opisovaní vládcovia ako ideálne spojenie dvoch božstiev. Ako sa zdá, faraóni verili, že dokážu uviesť do rovnováhy dva protikladné princípy. To snáď bola aj úloha božstva Hora-Seta, ktorý vznikol syntézov dvoch starších božstiev.

V dôsledku zjednotenia Egypta došlo k niektorým zásadným zmenám v mytologickom usporiadaní krajiny. Ra bol stále viac stotožňovaný s bohom Atumom a z toho vyplývalo i postupne včleňovanie Ogdoady do Enneady a zmena postavenia niektorých božstiev. Sutech bol jedným z nich. Pôvodne bol považovaný za výsadného vládcu Horného Egypta, ale po tom, ako sa stal faraón, považovaný za vtelenie Hora a Réovho dediča na zemi, jediným vládcom celej krajiny, bol z tejto pozície vytláčaný. Preto mu bola pririeknutá úloha Réovho božského ochrancu, ktorý každú noc, počas Réovej cesty podsvetím, zápasí s hadom Apopom predstavujúcim silu deštrukcie.

Sutech bol v tejto úlohe zobrazovaný, ako stojí na prove Réovej slnečnej bárky a kopijou zraňuje Apopa v podobe hada, korytnačky alebo iného nebezpečného vodného zvieraťa. Prekvapujúco z Neskorej doby poznáme niekoľko zobrazení, napríklad z chrámu v Hibis v oáze Charga pochádzajúceho z obdobia perzskej nadvlády, na ktorých má Sutech zabíjajúci Apopa hlavu sokola, čo je Horov atribút.

Keď Hyksósovia dobyli Dolný Egypt a začali mu vládnuť z mesta Avaris, vybrali si Sutecha za svojho boha. Tým na jednej strane za hyksóskej nadvlády získal Sutech predné postavenie medzi egyptskými bohmi, ale zároveň si ho Egypťania, obzvlášť po vyhnaní Hyksósov, začali stotožňovať s nenávidenými faraónmi. Postupne mu pripísali vlastnosti všetkých negatívnych božstiev, najmä Apopa. Na negatívnych vlastnostiach mu pridala navyše i jeho úloha Usireho vraha.

Ako stelesnené zlo bol Sutech niekedy zobrazovaný ako niektoré zo zvierat, ktorých sa starovekí Egypťania najviac báli – krokodíl alebo hroch. V dobách Novej ríše súperiacej o politický vplyv na Blízkom východe s inými vzmáhajúcimi sa ríšami bol často Sutech stotožňovaný s božstvami nepriateľských mocností. Tak bol niekedy identifikovaný ako Baal alebo ako chetitský boh búrok Tešub. Z týchto istých pohnútok si spojili Gréci Sutecha s Tyfónom, ktorý sa pokúšal zvrhnúť vládnúcich olympských bohov.

Podľa niektorých odborníkov bol v období po dobytí Egypta Perzskou ríšou Sutech postupne stotožňovaný s cudzími vládcami – perzskými Achajmenovcami, gréckymi Ptolemaiovcami a s Rimanmi. Práve v tejto dobe bol Sutech najviac démonizovaný a Hor najviac oslavovaný. Napriek tomu si Sutech udržal svoje postavenie hrdinského boha v niektorých okrajových oblastiach Egypta, napríklad v oáze Dachla, kde mu bol zasvätený chrám.