Neit

Neit (staroeg. nı͗t) alebo Nit alebo Net, alebo Neith (starogr. Νηιθ) bola staroegyptská bohyňa mesta Sais v západnej časti nílskej delty. Pôvodne bola snáď bohyňou lovu a boju a mala ten istý znak ako samo mesto – dva prekrížené šípy nad štítom. V tejto funkcii sa o nej verilo, že pripravuje zbrane bojovníkov a chráni ich telá po smrti. Je možné, že má súvis s berberskou a púnskou bohyňou Tanit (Ta-Nit).

Neit

Iný bohynin odznak pripomínal tkáčsky stav, a tak bola Neit pripísaná i úloha bohyne tkania. Od toho je odvodené i jej meno, ktoré značí „Tkáčka“. Neit, bohyňa tkania a ďalších činností spojených s domácnosťou, sa stala ochrankyňou žien a manželstva, takže ženy kráľovského rodu zvykli dostávať meno podľa bohyne. Z Neitinho pôvodného spojenia s bojom, a teda aj so smrťou, vzišla predstava, že tkala rubáše a obvínadlá ako dar pre mumifikovaných mŕtvych. Stala sa tiež ochrankyňou jedného z Horových synov, konkrétne Duamutefa, strážcu žalúdku, pretože žalúdok bol najčastejšie zranený v boji. Tvrdilo sa, že striela šípy po zlých duchoch, ktorý by chceli zaútočiť na kanopu s týmto orgánom.

Neit (nı͗t) v hieroglyfoch

Neitino meno môže mať i význam „Voda“, čo viedlo k ďalším úvahám o jej funkciach. Bohyňa začala byť stotožňovaná s prvotnými vodami Ogdoady a matkou boha Ré. Ako bohyňa vôd sa stala aj matkou Sobeka a bola inokedy považovaná za Chnumovu manželku. V jej stvoriteľskom aspekte Neit podľa povestí utkala svet na svojom stave. Podľa Plutarcha sa nachádzal v jej chráme nápis: „Ja som všetko, čo bolo, je i bude. Žiaden smrteľník dosiaľ nedokázal zdvihnúť závoj, ktorý ma zahaľuje.“

Neit bola jedným z troch ochranných božstiev Latopolu (Esny).

V neskorších dobách spojenie Neit s vojnou a smrťou viedlo k jej stotožneniu s bohyňami Nebtet a Anukis, teda s manželkou boha Sutecha. V boji medzi Horom a Sutechom údajne zasiahla a navrhla, aby sa vlády ujal Hor.

Neit bola zobrazovaná s tkáčskym člnkom na hlave, držiaca luk a šípy, ako žena s hlavou levice, ako had alebo krava. Niekedy sa objavovala ako žena dojčiaca malého krokodíla a bola označovaná ako „Dojka krokodílov“. Ako matka boha Ré bola titulovaná „Veľká krava, ktorá porodila Réa“. Pretože prvotné body boli podľa Egypťanov bezpohlavné, uvažovalo sa o Neit niekedy aj ako o obojpohlavnej bytosti.

Na Neitinu počesť sa podľa Herodota konala každoročne veľká slávnosť nazvaná Sviatok lámp. Jej ctitelia zapalovali počas celej sviatočnej noci veľké množstvo svetiel. Jestvujú dôkazy o tom, že s Neit bol spojený kult pripomínajúci mystéria boha Usirea (starogr. Osirida), v ktorom žena umierala a vstala z mŕtvych. Platón v dialógu Timaeus tvrdí, že Neit bola bohyňa Aténa pod iným menom, aj keď historicky nemajú tieto dve božstvá žiadnu spojitosť.