Amaunet

Amaunet (alebo tiež Amunet, Amonet; starogr. Amauni (Αμαυνι)) je bohyňa starovekého Egypta; je to ženský náprotivok boha Amona a pravdepodobne nikdy nevystupovala ako samotné božstvo. Podľa Hermopoliskej kozmogónie patrila počas obdobia Strednej ríše do skupiny ôsmich prvotných božstiev (Ogdoady, Osmora) uctievaných v Chmúneve (Hermopolis), kde spolu s bohom Amonom predstavovali ako pár buď živel vzduch (energiu vzduchu)[1], alebo predstavovali princíp skrytosti [2] (skrytého dynamizmu). [3] Jej meno v preklade znamená Skrytá [4] a prvýkrát sa objavila v Textoch pyramíd. [2] Je zobrazovaná ako žena, ktorá má na hlave Deshret, červenú korunu Dolného Egypta.

Amaunet v hieroglyfoch

Socha egyptskej bohyne Amaunet v chrámovom komplexe Karnak

Počas 12. dynastie (Stredná ríša) bola postupne nahradená bohyňou Mut, ktorá sa stala Amonovou božskou manželkou. Naďalej si však zachovala lokálny význam v Tébach a okolí, kde uctievali Amona.

Jej postava je vyobrazená na emblematických pilieroch, ktoré v centrálne časti Amonovho chrámu dal postaviť na sklonku svojej vlády faraón Thutmose III.. Na týchto dvoch pilieroch sa na východnej a západnej stene nachádzajú reliéfy faraóna v božskom objatí bohov Amona, Mut, Hathor a Amaunet. [5]

Bohyňa Amaunet je tiež znázornená na reliéfoch východnej steny v luxorskom chráme, na ktorých sprevádza boha Amona počas posledného obradu sviatku opet. Pri tomto poslednom obrade faraón vstupuje po druhýkrát do chrámu, kde bohovi Amonovi odovzdáva kyticu kvetov a za to ho Amon posiluje. [6]

Postava bohyne Amaunet sa zúčastňovala aj ďalšieho egyptského sviatku, kultového rituálu, Krásny sviatok údolia. Približne v poamarnskom období sa procesia, ktorú pôvodne absolvovala iba procesná socha boha Amona putujúca z Karnaku cez Níl na posvätné miesta na západnom brehu, rozrástla aj o bárky ďalších bohov - Mut, Chonsa a Amaunet, a ďalšie sochy zosnulých panovníkov, prípadne iných, vysokopostavených úradníkov. [7]