Atum
Atum alebo Tem alebo Temu alebo Tum alebo Atem je jedným z najstarších uctievaných bohov starovekého Egypta. Jeho kult mal stredisko v meste On (Heliopolis). Atum bol pôvodne spájaný so zemou, ale neskôr sa jeho uctievanie sústredilo na slnko pohybujúce sa po oblohe. Ešte neskôr bol vnímaný v dvoch rôznych podobách – ako samostatné božstvo Nefertum (doslova Mladý Atum), ktoré predstavovalo vychádzajúce slnko, a ako samotný Atum, predstavujúci zapadajúce slnko.
Podoba
Atum bol zobrazovaný ako muž usadený na tróne, zriedkavejšie stojaci, ktorý má na hlave spojenú korunu Horného a Dolného Egypta. Po rozlíšení Atuma a Nefertuma býval Atum spodobňovaný ako starý muž v protiklade k Nefertumovi zobrazovanému ako dieťa. Jedno z menej častých podaní považovalo Atuma v skutočnosti za hada, ktorý mal podobu človeka iba počas existencie stvoreného sveta. V tejto podobe sa vráti pri jeho zániku. Atumovým symbolom bol chrobák skarabeus.
Stvoriteľ
Atum v hieroglyfoch | |||
Atum bol podľa onskej kozmogónie praotcom bohov, prvou bytosťou, ktorá povstala sama zo seba na prvotnom pahorku benben, ktorý vystúpil z vôd prvotného oceánu Nun. Atum stvoril dvojicu bohov Šova (vzduch) a Tefnut (vlhkosť) zo svojho semena masturbáciou alebo podľa iného podania tým, že ich vychrstol. Na jeho samoploditeľskú podstatu upozorňuje i jeho meno znamenajúce úplnosť. Podľa menej rozšírenej verzie mýtu Atum oplodnil sám seba tým, že si strekol vlastné semeno do úst.
Podľa neskoršieho mýtu boli Šov a Tefnut splodení v spojení Atuma s vlastným tieňom, ktorý je nazvaný Iusaaset (tiež Juesaes, Ausaas, Iusas a Jusas, po grécky Soasis), čiže Veľký, ktorý prichádza. Iusaaset bol spájaný s akáciou, ktorá bola pre svoju pevnosť, medicínske využitie i jedlosť plodov označovaná ako strom života. Veľmi stará akácia, ktorá rástla na sever od Heliopolu, vraj označovala miesto zrodenia bohov a mala byť vlastníctvom Iusaaset.
Po splynutí onskej Enneady s chmúnevskou Ogdoadou bol Atum stotožnený s bohom Ré do jedného božstva Atum-Ré. Pretože Atum predstavoval len jeden z Réových aspektov, bol nakoniec v dvojici potlačený na úkor prevažujúceho slnečného boha. Z tých istých príčin sa z Iusaaset stala Rat, ženský aspekt boha Ré. V neskoršom vývoji stvoriteľského mýtu, po tom, ako bola bohyňa Neit stotožnená s pravodami Nun, bola Iusaaset vnímaná iba ako jedna z podôb Neit.
V istých okamihoch Egypťania verili, že Atum pozdvihoval dušu mŕtveho faraóna z pyramídy k hviezdnemu nebu.