Devätoro
Devätoro (iné názvy: Deviatka, Enneada/Enneáda [ starogr. Εννεάς – -Enneas - „deviatka“, „devätoro“ ], Pesedžet [po egyptsky pesedžet]) je niektorá z (presne alebo približne devätčlenných) skupín božstiev v egyptskej mytológii, ktoré sa viazali k určitému miestu alebo súboru mýtov.
- Devätoro je aj všeobecne číslovka vyjadrujúca pri pomnožných a podobných podstatných menách počet deväť alebo číslovka vyjadrujúca počet deväť ako súhrn.
Egypťania pripisovali mimoriadny význam číslu tri, zvykli vytvárať božské triády (napr. Memfidská triáda) a Devätoro bolo ako číslo 3×3 vyjadrením najvyššej božskej moci. Nemusel súhlasiť s počtom bohov v zoskupení.
V panteóne starovekého Egypta jestvovalo viacero Devätôr, z nich najvýznamnejšia bola Devätoro z Onu (Heliopolisu). Ďalej poznáme Devätoro z Abyda (zahŕňajúce siedem bohov) a Karnaku (v počte 15 bohov). Niektorí faraóni dokonca ustanovovali Devätorá obsahujúce ich zbožštené podoby. Najznámejším z nich je Sethi I., ktorý v chráme v Redesijah uctieval Devätoro zložené zo šiestich významných božstiev a troch podôb vlastnej kráľovskej osoby.
Onské Devätoro
Pôvod Onského Devätora (iné názvy: Iun(u)ské/Heliopoliské Devätoro, Onská/Iun(u)ská/Heliopoliská Deviatka, Onská/Iun(u)ská/Heliopoliská Enneada, Onská/Iun(u)ská/Heliopoliská Enneáda) nie je presne známy. Podľa starších hypotéz vzniklo ako protipól ku kultom iných bohov, obzvlášť Usireho, aby ňou kňazi z Onu propagovali vlastného slnečného boha Réa (ktorý bol stotožňovaný s Atumom). Ako sa však zdá, Devätoro bolo ustanovené v úpadkovom období Réovho kultu počas 6. dynastie a jeho zavedenie viedlo k obnoveniu moci slnečných kňazov.
Stvoriteľský mýtus
Podľa kozmogónie mesta On jestvoval na počiatku bezbrehý oceán prvotnej vody nazývaný Nun (Nu). Z neho povstal Atum, božský stvoriteľ uctievaný v One. S jeho „stvorením“ je spojená predstava prvotného pahorku benben vynárajúceho sa z vôd. Tento symbol sa objavuje neskôr v podobe obelisku po celom Egypte a dal meno aj Onskému chrámu Hewet-benben (Dom benben). V inej verzii mýtu sa Atum zrodil z lotosu, ktorý vyrástol z vôd Nun. Atum bol ako boh dokonalý a celistvý, obsahoval už všetko stvorenie, mužský aj ženský princíp. Z tejto svojej úplnosti stvoril dve božstvá – mužského Šova (vzduch alebo sucho) a ženskú Tefnut (vlhkosť). Podľa jedného podania Atum „vyprskol Šova a vypľul Tefnut“. Podľa iného, menej poetického podania stvoril bohov Atum masturbáciou. Zo spojenia Šova a Tefnut sa zrodili Geb (zem) a Nut (nebesá) a z ich spoločného objatia zasa štyria božskí súrodenci – Usire, Eset, Sutech a Nebtet – ktorí završujú Veľké Devätoro.
Slovensky: Nun (franc. Noun), Atum (Atoum), Re, Šov (Chou), Tefnut (Tefnout), Geb, Nut (Nout), Nebtet (Nephtys), Sutech (Set), Eset (Isis), Usir (Osiris), Hor (Horus)
Kráľovský mýtus
Na stvoriteľský mýtus nadväzuje mýtus o Usireovi a Esete, ktorý mal tvoriť spojenie medzi abstraktnou, bežným ľuďom ťažko prístupnou teológiou kňazov a populárnym mýtom legitimizujúcim kráľovskú vládu. Podľa neho je Gebom, prvým vládcom Egypta, za ktorého panuje na svete akýsi Zlatý vek, ustanovený za faraóna Usire a stáva sa z neho akýsi archetyp božského faraóna. Jeho brat Sutech mu moc závidí, a preto ho zabije a sám sa stáva vládcom. Bratovo telo roztrhá a jeho kusy porozhadzuje po celom Egypte. Usireho manželka Eset jednotlivé časti božieho tela nájde, spojí ich a s pomocou Anupa zabalzamuje, čím je Usire oživený a zaujme miesto vládcu na druhom svete. Počas tohto procesu s ním Eset počne syna, Hora, ktorý dostane za úlohu otcovu vraždu pomstiť. Hor vo veľkom kozmickom zápase Sutecha zosobňujúceho chaos a v neskoršej dobe i vpád cudzích dobyvateľov do Egypta porazí a sám sa stáva faraónom Egypta. Jeho víťazstvo však nie je konečné a zápas medzi poriadkom, maat, a jeho porušením prebieha neustále, pričom kráľ je považovaný za vtelenie Hora, a teda udržiavateľa poriadku.
Bibliografia
- Hart, G. Egyptské mýty. KMa, 2006.