Vadžet

Vadžet alebo Vadžit alebo Vedžet (staroeg. w3ḏjt), grécky Udžo, Uto, Edžo alebo Buto bola pôvodne miestna bohyňa mesta nesúceho rovnaké meno, Per-Vadžet (Buto). V tejto funkcii ochranného božstva bola spojená so zemou, a preto jej bola prisudzovaná podoba hada, zvyčajne kobry, ktorá sa hojne vyskytovala v okolí mesta. Jej meno znamená „Vo farbe papyrusu“, čo odkazuje na farbu kobrej kože.

Vadžet (w3ḏjt) v hieroglyfoch

Bohyňa Vadžet na ľavej strane obetného náhrdelníka s vyobrazením bohyne Sechmet

Časom sa Vadžet vyvinula v ochrannú bohyňu celého Dolného Egypta. Pretože bola spájaná so zemou, bola považovaná za manželku Hapihi, boha Nílu, ktorý zemou pretekal. Spolu s Nechbet, ochrannou bohyňou Horného Egypta, bola známa ako Dve pani (faraóna).

Vadžet bola zobrazovaná ako kobra, čo viedlo k tomu, že bola zamieňaná za inú bohyňu, Renenutet, a nakoniec s ňou splynula. Objavuje sa často na hlave boha Ré ako ureus, teda had ovinutý okolo slnečného kotúča, v ďalšej úlohe ochrankyne, tentoraz slnečného boha. Egyptské slovo vedžet označuje modrú farbu, ktorá je používaná aj pre ľudské oko, preto začala byť Vadžet spájaná s Okom Horovým. V neskoršej dobe bola zobrazovaná ako žena s hlavou hada alebo ako žena korunovaná ureom.

Po tom, ako sa Vadžet stala Réovou ochrankyňou, začala byť spájaná aj s ohňom a teplom, pretože údajne dokázala zoslať oheň na tých, ktorí by chceli na slnečného boha zaútočiť. V dôsledku toho bola neskôr stotožnená s bohyňou Bastet, ktorá rovnako symbolizovala Dolný Egypt, ako Vadžet-Bast. Pod týmto menom bola Vadžet zobrazovaná s hlavou leva, čo bola pôvodná podoba Bast. Po nástupe silného kultu boha Amona a nastolení jeho manželky, ochrannej bohyne Mut, Vadžet splynula s touto bohyňou ako Mut-Vadžet-Bast.