Štyria Horovi synovia

Štyria Horovi synovia alebo len Horovi synovia je pôvodné egyptské označenie skupiny štyroch prevažne pohrebných staroegyptských bohov považovaných za synov boha Hora v jeho podobe Haruera, Harsemsua alebo Hora z Chemi; podľa nejasných náznakov ich matkou mala byť bohyňa Eset. [1] Sú to bohovia:

  • Duamutef
  • Hapi
  • Kebehsenuf
  • Imset
Synova Horovi
Sada kanop s vyobrazením Horových synov

V textoch pyramíd sú spomínaní ako „priatelia kráľa“ a zosnulému panovníkovi pomáhajú v jeho výstupe na nebesá. Neskôr sa spomínajú ako ochrancovia zomrelých, najmä pred hladom a smädom, [2] a ochraňovali ich pred nebezpečím. [3] Ako ochrancovia sa niekedy pripojili k slnečnému bohovi, čím mu mali pomáhať v boji proti Apopovi, princípu zla, temnoty a chaosu. [3]

Zúčastňujú sa pohrebu a ochraňujú pľúca, pečeň, žalúdok a črevá, teda jednotlivé vnútorné orgány vyberané z tela mŕtveho pri mumifikácii. Preto sú od konca 18. dynastie (tj. od Novej ríše) často zobrazovaní na kanopách, v ktorých bývali orgány uložené. [3]

Synovia Horovi vystupujú v ľudskej podobe, v neskoršej dobe môžu byť s výnimkou Imseta zobrazovaní aj so zvieracími hlavami: Duamutef šakaľou, Hapi opičou a Kebehsenuf s hlavou sokola. V Knihách mŕtvych majú podobu malých mumifikovaných postavičiek stojacich pri podsvetnom súde v blízkosti Usira. V hrobke pripisovanej panovníkovi Ajemu sú nezvyčajne zachytení ako štyri úplne ľudské mumifikované kráľovské postavy sediace vo dvojiciach po stranách obetného stola, pričom Duamutef a Kebehsenuf majú na hlavách hornoegyptskou bielu korunu, kým Imset a Hapi nesú červenú korunu Dolného Egypta. [4]

Synovia Horovi boli zároveň aj predstavitelia vetrov vanúcich zo štyroch svetových strán, prípadne svetových strán samotných: Duamutef východnej, Hapi severnej, Kabehsenuf západnej a Imset južnej.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Synové Horovi na českej Wikipédii.

Referencie
  1. JANÁK, Jiří. Brána nebes: bohové a démoni starého Egypta. Praha : Libri, 2005. ISBN 80-7277-235-X. S. 80n.
  2. VERNER, Miroslav; BAREŠ, Ladislav; VACHALA, Břetislav. Encyklopedie starověkého Egypta. Praha : Libri, 2007. ISBN 978-80-7277-306-0. S. 211.
  3. KOLEKTÍV AUTOROV; SCHULTZOVÁ, Regine. EGYPT, Svět faraonů. Redakcia Regine Schultzová, Matthias Seidel; preklad Ladislav Bereš, Mirosla Bárta, Jaromír Krejčí. Prvé vydanie. vyd. [s.l.] : Nakladatelství Slovart, s.r.o., 2005. ISBN 80-7209-349-5. Kapitola Nová říše, Chrám - královští bozi a božští králové, s. 523. (český)
  4. JAMES, T. G. H. Údolí králů : hrobky a zádušní chrámy západních Théb (Hrobka Aje). Čestlice : Rebo, 2002. ISBN 80-7234-247-9. S. 172.

Iné projekty
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.