Heket
Heket alebo Hekit (staroeg. ḥḳt – Žaba) bola staroegyptská bohyňa zrodu, v ľudovej viere dobrotivá pomocníčka. Pre Egypťanov bola žaba symbolom plodnosti a života, keďže sa každoročne po záplavách rodili milióny týchto obojživelníkov a vyliezali z úrodných naplavenín prinášajúcich zemi úrodu. Heket bola zobrazovaná ako žaba, žena s hlavou žaby alebo menej častejšie ako žaba usadená na konci falu, čo výslovne poukazovalo na plodnosť.
Heket (ḥḳt) v hieroglyfoch | |||||||
Heket bola uctievaná všade tam, kde získala prevahu Ogdoada. Tak ako väčšina bohov chmúnevskej teogónie bola považovaná za dieťa boha Ré. Ako bohyňa Nílu bola niekedy považovaná za manželku boha Sobeka. Po splynutí Ogdoady s Enneadou sa z Heket stala manželka boha vzduchu Šova, otca druhej generácie bohov.
Bohyňa pôrodu
Egypťania pripodobňovali tehotenstvo a pôrod záplavám na Níle a keďže Heket bola obzvlášť bohyňou záplav v ich poslednej fáze a klíčenia zrna, začala byť od Strednej ríše spájaná aj s posledným stupňom tehotenstva a s pôrodom. V tejto funkcii bola známa ako „Tá, ktorá urýchľuje pôrod“. Pôrodné babice sa často označovali ako Služobníčky Heket a kňažky bohyne sami vykonávali toto povolanie. Ženy zvykli nosiť počas tehotenstva amulety s bohyňou v podobe žaby sediacej na lekne. Vo funkcii bohyne pôrodu bola Heket považovaná za manželku Chnuma, boha, ktorý tvoril telá novonarodených detí na hrnčiarskom kruhu.
Heket v Kráľovskom mýte
Verilo sa, že Heket vdýchla život do tela práve narodeného Hora, syna Eset a Usira. Po tom, ako Horovo zrodenie začalo byť vnímané ako akt znovuzrodenia, aj Heket získala postavenie bohyne znovuzrodenia. Tak sa na jej amuletoch objavovala veta: „Ja som znovuzrodenie,“ takže ich používali aj prví kresťania. Heket postupne začala splývať s dominantnou bohyňou mýtu, Eset, a stala sa jedným jej aspektom.