Ujgurčina
Ujgurčina (v arabskom písme ئۇيغۇرچە, ئۇيغۇر تىلى, latinke Uyghurche, Uyghur tili, v cyrilike Уйғурчә, Уйғур тили) alebo presnejšie novoujgurčina je jazyk Ujgurov. Je to turkický jazyk turkotatárskej vetvy blízko príbuzný s turečtinou a uzbečtinou. Ujgursky hovorí 8 – 10 miliónov ľudí. Väčšina u nich žije v Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (Východný Turkestan) na severozápade Číny. Významné ujgursky hovoriace menšiny žijú v susednom Kazachstane, Kirgizsku a Uzbekistane. Malé komunity Ujgurov žijú tiež na Taiwane, v USA, Nemecku a Turecku.
| Ujgurčina (ئۇيغۇرچە, Uyghurche, Уйғурчә; ئۇيغۇر تىلى, Uyghur tili, Уйғур тили) | |||
| Štáty | Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína, Kazachstan, a inde | ||
|---|---|---|---|
| Región | Stredná Ázia | ||
| Počet hovoriacich | 8 – 10 000 000 | ||
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 | ||
| Klasifikácia | altajské jazyky
| ||
| Písmo | arabské písmo (Uyghur Ereb Yéziqi), latinka, cyrilika | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk | Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang | ||
| Regulátor | – | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-1 | ug | ||
| ISO 639-2 | uig | ||
| ISO 639-3 | uig | ||
| SIL | – | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | ug.wikipedia.org | ||
| Pomenovanie | ۋىكىپېدىيە نۇرغۇنلىغان تىللاردىكى | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
Nárečia
Ujgurčina sa delí na tieto nárečia: centrálna ujgurčina, hotan (hetian), lop (luobu) a akto türkmen.
Slovná zásoba
Hoci základom je turkická slovná zásoba, ujgurčina obsahuje dosť výpožičiek z iných jazykov. Kvôli literárnemu vplyvu čagatajčiny, obsahuje ujgurčina (podobne ako blízka uzbečtina) veľké množstvo perzskej a arabskej slovnej zásoby. Tieto slová sú menej fonologicky asimilované než obdobné výpožičky v iných turkických jazykoch (napr. kirgizština) a zvyčajne sa v nich nedodržuje hlásková harmónia (napr. 'hriech': perzsky gunāh, ujgursky günah, kirgizsky günö). Ďalšie výpožičky sú z ruštiny a čínštiny, predovšetkým z oblasti modernej slovnej zásoby, technológií a úradných výrazov.
| Jazyk | Pôvodné slovo | IPA prepis | Ujgursky | IPA prepis | Slovensky |
|---|---|---|---|---|---|
| perzština | افسوس | /ɛfsuːs/ | epsus ئەپسۈس | /ɛpsus/ | beda |
| گوشت | /goːʃt/ | gösh گۆش | /gøʃ/ | mäso | |
| arabčina | ساعة | /saːʕa/ | saet سائەت | /saʔɛt/ | hodina |
| ruština | велосипед | [vʲɪləsʲɪˈpʲɛt] | wélsipit ۋېلسىپىت | /welsipit/ | bicykel |
| доктор | [ˈdoktər] | doxtur دوختۇر | /doxtur/ | lekár | |
| поезд | [ˈpoɪst] | poyiz پويىز | /pojiz/ | vlak | |
| область | [ˈobləsʲtʲ] | oblast ئوبلاست | /oblast/ | oblasť, región | |
| телевизор | [tʲɪlʲɪˈvʲizər] | téléwizor تېلېۋىسور | /telewizor/ | televízor | |
| čínština | 电视 diànshì | [tiɛn˥˩ʂɨ˥˩] | dyenshi ديەنشى | /djɛnʃi/ | |
| 桌子 zhūozi | [ʈ͡ʂuɔ˥˥t͡sɨ] | joza جوزا | /d͡ʒoza/ | stôl |
Písmo
Ujgurské písmo bolo vytvorené na základe persko-arabského písma úpravami, ktoré odpovedajú fonetickým zvláštnostiam ujgurčiny. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu sa používa cyrilika. Na internete sa často používa latinka.
Vývoj ujgurského písma
Ujgurská abeceda vo svojich dejinách sa písala rôznymi spôsobmi:
- Stará ujgurská abeceda je následníkom sogdiánskej abecedy, používaná pre budhistické, manichaeické a kresťanské texty 700 – 800 rokov v Ujgurstane. Posledný známy rukopis je z 18. storočia. Bol to prototip mongolskej a mančuskej abecedy.
- Chagatajské písmo, ktoré je formou persko-arabského písma, používali moslimskí Ujuri od stredoveku do roku 1969.
- UPNY (Uyghur Pinyin Yéziqi) je úprava Pchin-jinu používaná v Číne v rokoch 60.-80.-tych rokoch 20. storočia. Upravená latinka bola používaná Ujgurmi v čínskom Ujgurstane od roku 1969 do 1987. Je to alternatíva založená na modernej tureckej abecede a používa sa hlavne na internete.
- UEY (Uyghur Ereb Yéziqi) je upravené persko-arabské písmo, ktoré používajú Ujguri v provincii čínskej Sin-ťiang of 80.-tych rokoch 20. storočia dodnes.
- ULY (Uyghur Latin Yéziqi) je ďalšia úprava latinky z roku 2000.
- USY (Uyghur Siril Yéziqi) je upravená cyrilika, ktorú používajú Ujguri v bývalých sovietskych republikách v Strednej Ázii.
| Persko-arabské písmo | Latinka | Cyrilika | ULY | Turecké | IPA | Persko-arabské písmo | Latinka | Cyrilika | ULY | Turecké | IPA | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ئا | A a | A a | A a | A a | /a/ | ق | Ķ ķ | Қ қ | Q q | [K k] | /q/ | |
| ئە | Ə ə | Ə ə | E e | Ä ä | /æ/ | ك | K k | K k | K k | K k | /k/ | |
| ب | B b | Б б | B b | B b | /b/ | ڭ | -ng | Ң ң | -ng | -Ññ (Ŋŋ) | /ŋ/ | |
| پ | P p | П п | P p | P p | /p/ | گ | G g | Г г | G g | G g | /ɡ/ | |
| ت | T t | Т т | T t | T t | /t/ | ل | L l | Л л | L l | L l | /l/ | |
| ج | J j | Җ җ | J j | C c | /dʒ/ | م | M m | М м | M m | M m | /m/ | |
| چ | Q q | Ч ч | Ch ch | Ç ç | /tʃ/ | ن | N n | Н н | N n | N n | /n/ | |
| خ | H h | X x | X x | H h | /x/ | ھ | H̡ h̡ | Һ һ | H h | H h | /h/ | |
| د | D d | Д д | D d | D d | /d/ | ئو | O o | О о | О о | O o | /o/ | |
| ر | R r | Р р | R r | R r | /r/ | ئۇ | U u | У у | U u | U u | /u/ | |
| ز | Z z | З з | Z z | Z z | /z/ | ئۆ | Ɵ ɵ | Ө ө | Ö ö | Ö ö | /ø/ | |
| ژ | Ⱬ ⱬ | Ж ж | Zh zh/J j | J j | /ʒ/ | ئۈ | Ü ü | Ү ү | Ü ü | Ü ü | /y/ | |
| س | S s | С с | S s | S s | /s/ | ۋ | V v | В в | W w | V v | /v/ | |
| ش | X x | Ш ш | Sh sh | Ş ş | /ʃ/ | ئې | E e | E e | É é | E e | /e/ | |
| غ | Ƣƣ | Ғ ғ | Gh gh | Ğ ğ | /ɣ/ | ئى | I i | И и | I i | İ i/I ı | /i/ or /ɨ/ | |
| ف | F f | Ф ф | F f | F f | /f/ | ي | Y y | Й й | Y y | Y y | /j/> | |
Ujgurská abeceda v cyrilike má 2 extra písmena (dvojhlásky).
| Cyrilika | Persko-arabské písmo | Latinka |
|---|---|---|
| Ю ю | يۇ | yu |
| Я я | يا | ya |
| Poradie | Uyghur Ereb Yéziqi (UEY) | Uyghur Latin Yéziqi (ULY) | Uyghur Siril Yéziqi (USY) | Uyghur Pinyin Yéziqi (UPNY) | IPA |
|---|---|---|---|---|---|
| 01 | ا/ئا | A a | А а | A a | /a/ |
| 02 | ە/ئە | E e | Ə ә | Ə ə | /æ/ |
| 03 | ب | B b | Б б | B b | /b/ |
| 04 | پ | P p | П п | P p | /p/ |
| 05 | ت | T t | Т т | T t | /t/ |
| 06 | ج | J j | Җ җ | J j | /d͡ʒ/ |
| 07 | چ | Ch ch | Ч ч | Q q | /t͡ʃ/ |
| 08 | خ | X x | Х х | H h | /x/ |
| 09 | د | D d | Д д | D d | /d/ |
| 10 | ر | R r | Р р | R r | /r/ |
| 11 | ز | Z z | З з | Z z | /z/ |
| 12 | ژ | J j/Zh zh | Ж ж | Ⱬ ⱬ | /ʒ/ |
| 13 | س | S s | С с | S s | /s/ |
| 14 | ش | Sh sh | Ш ш | X x | /ʃ/ |
| 15 | غ | Gh gh | Ғ ғ | Ƣ ƣ | /ʁ/ |
| 16 | ف | F f | Ф ф | F f | /f/ |
| 17 | ق | Q q | Қ қ | Ⱪ ⱪ | /q/ |
| 18 | ك | K k | К к | K k | /k/ |
| 19 | گ | G g | Г г | G g | /ɡ/ |
| 20 | ڭ | Ng ng | Ң ң | Ng ng | /ŋ/ |
| 21 | ل | L l | Л л | L l | /l/ |
| 22 | م | M m | М м | M m | /m/ |
| 23 | ن | N n | Н н | N n | /n/ |
| 24 | ھ | H h | Һ һ | Ⱨ ⱨ | /h/ |
| 25 | و/ئو | O o | О о | O o | /o/ |
| 26 | ۇ/ئۇ | U u | У у | U u | /u/ |
| 27 | ۆ/ئۆ | Ö ö | Ө ө | Ɵ ɵ | /ø/ |
| 28 | ۈ/ئۈ | Ü ü | Ү ү | Ü ü | /y/ |
| 29 | ۋ | W w | Вв | W w/V v | /w, v/ |
| 30 | ې/ئې | É é | Е е | E e | /e/ |
| 31 | ى/ئى | I i | И и | I i | /i,ɨ/ |
| 32 | ي | Y y | Й й | Y y | /j/ |
Ukážka textov
Ukážka ujgurčiny – Všeobecná deklarácia ľudských práv (Článok 1):
| Persko-arabské písmo | ھەممە ئادەم زاتىدىنلا ئەركىن، ئىززەت-ھۆرمەت ۋە ھوقۇقتا بابباراۋەر بولۇپ تۇغۇلغان. ئۇلار ئەقىلغە ۋە ۋىجدانغا ئىگە ھەمدە بىر-بىرىگە قېرىنداشلىق مۇناسىۋىتىگە خاس روھ بىلەن مۇئامىلە قىلىشى كېرەك |
|---|---|
| Yengi Yeziki | H̡əmmə adəm zatidinla ərkin, izzət-h̡ɵrmət wə hok̡uk̡ta babbarawər bolup tuƣulƣan. Ular ək̡ilƣə wə wijdanƣa igə h̡əmdə bir-birigə k̡erindaxlik̡ munasiwitigə hax roh bilən mu’amilə k̡ilixi kerək. |
| Cyrilika | Һәммә адәм затидинла әркин, иззәт-һөрмәт вә һоқуқта баббаравәр болуп туғулған. Улар әқилғә вә виджданға игә һәмдә бир-биригә қериндашлиқ мунасивитигә хаш рох билән му’амилә қилиши керәк. |
| Uyghur Latin Yéziqi (ULY) | Hemme adem zatidinla erkin, izzet-huermet we hoquqta babbarawer bolup tughulghan. Ular eqilghe we wijdan'gha ige hemde bir-birige qeerindashliq munasiwitige xash rox bilen muamile qilishi keerek. |
| Ujgurčina v tureckej abecede | Hemme adem zatidinla erkin, izzet-hörmet we xoquqta babbarawer bolup tuğulğan. Ular eqilğe we wicdanğa ige hemde bir-birige qérindaşliq munasiwitige xaş rox bilen mu’amile qilişi kérek. |
| Slovensky | Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú navzájom konať v bratskom duchu. |