Gagauzština
Gagauzština (Gagauz dili/Гагауз дили) je turkický jazyk používaný Gagauzmi. Rozšírená je na juhu Moldavska a v priľahlých oblastiach Ukrajiny. Gagauzština je jeden z úradných jazykov Gagauzskej autonómnej oblasti v rámci Moldavska. Hovorí ňou približne 160 tisíc ľudí (2000). Je jedným z najmladších európskych spisovných jazykov, kodifikovaný bol v roku 1957.[1] Jazyk sa stáročia vyvíjal v cudzom jazykovom prostredí.
| Gagauzština (Gagauz dili) | |||
| Štáty |      | ||
|---|---|---|---|
| Región | Besarábia | ||
| Počet hovoriacich | 160 000 (2000) | ||
| Poradie | nenachádza sa v prvej 100 | ||
| Klasifikácia | altajské jazyky (sporné) | ||
| Písmo | latinka | ||
| Postavenie | |||
| Úradný jazyk | | ||
| Jazykové kódy | |||
| ISO 639-3 | gag | ||
| Wikipédia | |||
| Adresa | gag.wikipedia.org | ||
| Pomenovanie | Vikipediya. Açık enţiklopediya | ||
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |||
| |||
Rozlišujeme tri hlavné dialekty gagauzštiny: čadyrlungsko-komratský (nazývaný aj centrálny), vulkaneštský (nazývaný aj južný) a bulharský (v Bulharsku a Rumunsku, veľmi sa odlišuje a odumiera).[1] Základ spisovného jazyka tvorí centrálny dialekt, ale pri kodifikácii sa zohľadňoval aj vulkaneštský dialekt.[1] Radí sa medzi oghuzské jazyky, ktoré sú medzi sebou pomerne zrozumiteľné. Najbližšie má gagauzština k turečtine.
Zápis
Do konca 19. storočia neexistovala písaná forma gagauzštiny. Prvá abeceda, ktorú zostavil roku 1895 ruský etnograf V. A. Moškov, vychádzala z cyriliky a bola doplnená o značné množstvo pridaných znakov. Druhú abecedu, ktorá sa viac podobala ruskej cyrilike, zostavil medzi rokmi 1909 až 1914 gagauzský učiteľ M. Çakir, ktorý takisto v roku 1932 zostavil takisto gagauzskú abecedu vychádzajúcu z latinky. V medzivojnovom období bolo Gagauzsko súčasťou Rumunského kráľovstva. Rozhodnutím Najvyššieho sovietu Moldavskej SSR bola pre gagauzštinu roku 1957 oficiálne zavedená abeceda vychádzajúca z cyriliky. Tá s drobnými úpravami platila až do roku 1996, keď sa zaviedla súčasná latinská abeceda.
Abeceda
Tabuľka odpovedajúcich si znakov
| Moškovova abeceda (1895) |
Çakirova abeceda (1909) |
Çakirova abeceda (1932) |
Abeceda z r. 1957 1. variant |
Abeceda z r. 1957 2. variant |
Súčasná abeceda |
|---|---|---|---|---|---|
| Аа, Āā | Аа | Aa | Аа | Аа | Aa |
| Ӓӓ, Ǟǟ | Яя | Ia ia | Аь аь | Ӓӓ | Ää |
| Бб | Бб | Bb | Бб | Бб | Bb |
| Вв | Вв | Vv | Вв | Вв | Vv |
| Гг | Гг | Gg | Гг | Гг | Gg |
| Дд | Дд | Dd | Дд | Дд | Dd |
| Ее, Ēē | Ее | Ee | Ее | Ее | Ee, Ye ye |
| - | - | - | Ёё | Ёё | Yo yo |
| Жж | Жж | Jj | Жж | Жж | Jj |
| Џџ | Дж дж | Gi gi | Дж дж | Ӂ ӂ (od r. 1968) | C c |
| Зз, Ӡӡ | Зз | Ƶƶ | Зз | Зз | Zz |
| Ii, Īī | Ии, Ii | Ii | Ии | Ии | İi |
| Jj | й | - | Йй | Йй | Yy |
| Кк | Кк | Cc | Кк | Кк | Kk |
| Лл, Ll | Лл | Ll | Лл | Лл | Ll |
| Мм | Мм | Mm | Мм | Мм | Mm |
| Нн | Нн | Nn | Нн | Нн | Nn |
| Оо, Ōō | Оо | Oo | Оо | Оо | Oo |
| Ӧӧ, Ȫȫ | Ёё | Io io | Оь оь | Ӧӧ | Öö |
| Пп | Пп | Pp | Пп | Пп | Pp |
| Рр | Рр | Rr | Рр | Рр | Rr |
| Сс | Сс | Ss | Сс | Сс | Ss |
| Тт | Тт | Tt | Тт | Тт | Tt |
| Уу, Ӯӯ | Уу | Uu | Уу | Уу | Uu |
| Ӱӱ | Юю | Iu iu | Уь уь | Ӱӱ | Üü |
| Фф | Фф | Ff | Фф | Фф | Ff |
| Хх, Hh | Хх | Hh | Хх | Хх | Hh |
| Цц | Цц | Ţţ | Цц | Цц | Ţţ |
| Чч | Чч | Ci ci | Чч | Чч | Çç |
| Шш | Шш | Şş | Шш | Шш | Şş |
| - | - | - | Щщ | Щщ | - |
| - | ъ | - | ъ | ъ | - |
| ы, ы̄ | ы | Îî, Ââ | Ыы | Ыы | Iı |
| - | ь | - | ь | ь | - |
| - | Ээ | Ăă | Ээ | Ээ | Ee |
| - | - | - | Юю | Юю | Yu yu |
| - | - | - | Яя | Яя | Ya ya |
Referencie
- MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 295.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Gagauz language na anglickej Wikipédii a Gagauzština na českej Wikipédii.